Ropná kríza, ktorá Slovensko naplno zasiahla v priebehu tohto roka, prestáva byť záležitosťou iba čerpacích staníc. Vyššie ceny pohonných látok sa šíria celou ekonomikou, od obchodov s potravinami cez stavebníctvo až po správu verejných ciest, o čom však málokto vie. Zatiaľ čo niektoré inštitúcie sú chránené zazmluvnenými cenami, odborníci varujú, že tento vankúš dlho nevydrží, píšu Správy STVR.
Benzín aj nafta na maximách
Vývoj cien palív na Slovensku v ostatných mesiacoch pre Slovákov rozhodne nie je priaznivý. Denník N informoval, že už koncom apríla zdražel liter benzínu Natural 95 na 1,694 eura, čo je najvyššia hodnota od predminulého apríla. Cena nafty v rovnakom týždni stúpla na 1,772 eura za liter, teda na maximum od novembra 2022. V medziročnom porovnaní sa ceny jednotlivých druhov palív zvýšili v rozmedzí od desať do 25 percent.
Aktuality referovali, že tlak na zdražovanie pohonných látok vychádza predovšetkým z geopolitického napätia a situácie na Blízkom východe, kde pretrvávajúci konflikt, predovšetkým v oblasti Hormuzského prielivu, tlačí cenu ropy prudko nahor. Analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš dávnejšie upozornil, že ak sa ceny energií budú na vysokých úrovniach držať dlhšie, postupne sa premietnu do cien tovarov a služieb v celej ekonomike. A presne to sa postupne deje.
Reťazový efekt
Dopad drahých palív teda presahuje pumpy na čerpacích staniciach. Zdražovanie skôr či neskôr pocíti hneď niekoľko kľúčových sektorov. V stavebníctve, ktoré je silne závislé od ťažkej techniky, rastú vstupné náklady, čo sa nevyhnutne premieta do cien zákaziek a materiálov ako asfalt, štrk či betón. Poľnohospodárstvo, kde nafta poháňa stroje, čelí rovnakému problému. Ich vyššie náklady sa síce s oneskorením (niekoľkých týždňov až mesiacov), no predsa len odrážajú na cenách potravín.

Slovensko pritom dováža značnú časť potravín zo zahraničia, takže zdražovanie dopravy v celej Európe sa do cien premietne rýchlejšie, než keby sme boli v tomto smere plne sebestační.
Mestá a obce upozorňujú, že vyššie náklady sa môžu premietnuť aj do cien mestskej hromadnej dopravy a ďalších komunálnych služieb. Je nutné podotknúť, že Slovensko aktuálne čelí inflácii na úrovni štyri percentá, čo je jedna z najvyšších hodnôt v eurozóne. Kúpna sila domácností je teda pod tlakom aj bez ďalšieho zdražovania.
Zazmluvnené ceny ako dočasný štít
Pochopiteľne, s problémom sa musia vysporiadať aj správcovia verejných ciest. Konkrétne Banskobystrickému samosprávnemu kraju zatiaľ žiadna firma nepodala žiadosť o navýšenie cien v rámci existujúcich zazmluvnených projektov, hoci firmy postupne začínajú samosprávu upozorňovať na vznikajúci problém. Hovorkyňa župy Vanesa Čierna uviedla, že kraj aktuálne neeviduje priame žiadosti o zmenu zmluvných podmienok.
Hovorkyňa Banskobystrickej regionálnej správy ciest Martina Straková potvrdila, že pohonné hmoty aj materiály vrátane asfaltovej zmesi sú zazmluvnené. Počas trvania zmlúv teda platia dohodnuté, respektíve nezmenené ceny.
Inak ale hovorí Slovenská správa ciest, ktorá spravuje diaľnice a cesty prvej triedy. Hovorkyňa Petra Lukáčová upozornila, že prípadné vyššie náklady na údržbu sa môžu prejaviť v nižšom objeme objednaných a realizovaných údržbových výkonov. Inými slovami, cestári budú musieť pristúpiť na škrty.
Odborník na energie Radovan Potočár pritom varuje, že zazmluvnené ceny sú len dočasným riešením. Podľa jeho slov, ak súčasná situácia bude pretrvávať (a zatiaľ sa javí, že bude) cenový nárast skôr či neskôr dobehne aj tých, ktorí sú dnes chránení dlhodobými zmluvami.
Kompenzácie od štátu? Vraj nie
Vážnosť situácie potom ešte väčšmi prehlbuje skutočnosť, že samosprávne kraje ani regionálne správy ciest nemôžu počítať s finančnou pomocou zo strany štátu. Ministerstvo dopravy vo svojom stanovisku uviedlo, že má v kompetencii výlučne správu a údržbu diaľnic a ciest prvej triedy.
Za cesty nižších kategórií sú zodpovedné samosprávne kraje a ministerstvo ich finančne podporovať nemôže. Prípadné navýšenie nákladov teda musia pokryť z vlastných zdrojov, prípadne siahnuť na rozsah vykonávaných prác.
Ďalší vývoj cien palív (a teda cien v de facto celej ekonomike) bude aj naďalej priamo závisieť od situácie na Blízkom východe, kde zatiaľ nie je vidno výrazný posun k lepšiemu.

