Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír varoval pred vážnymi ekonomickými dôsledkami, ak by sa konflikt s Iránom naďalej predlžoval. Vo svojom príhovore na výročnom sneme Republikovej únie zamestnávateľov v Bratislave načrtol hneď dva scenáre: základný, v ktorom slovenská ekonomika rastie o zhruba pol percenta, a negatívny, v ktorom dlhší konflikt ženie infláciu až na 7 percent a slovenský trh práce prichádza o desiatky tisíc pracovných miest, informuje spravodajský portál agentúry TASR.
Kažimír pritom zdôraznil, že tieto čísla nie sú informáciou, ktorú by si firmy mohli dovoliť ignorovať. Sú to reálne rozhodnutia o investíciách, zamestnancoch a budúcnosti podnikov.
Rast pod pol percenta
Jarná predikcia Národnej banky Slovenska, zverejnená koncom marca, znížila odhad hospodárskeho rastu na 0,5 percenta HDP. Išlo by o jeden z najslabších výsledkov za posledné roky.
Za týmto číslom stojí kombinácia niekoľkých faktorov: geopolitická neistota spojená s vojnou na Blízkom východe, prudko rastúce ceny energetických komodít, utlmený domáci dopyt a prebiehajúca konsolidácia verejných financií. Startitup.sk uvádza, že rast ekonomiky je v roku 2026 ťahaný takmer výlučne zahraničným dopytom, keďže domáca spotreba zostáva slabá, firmy odkladajú investície a obyvatelia šetria.
Inflácia je podľa jarnej predikcie NBS na úrovni okolo 3,9 percenta. Kažimír spresnil, že nominálne mzdy síce rastú, no inflácia tento rast takmer celý pohltí. Situácia na trhu práce je tak naďalej veľmi krehká. Centrálna banka v decembrovej predikcii upozornila, že do roku 2027 by mohla zamestnanosť klesnúť o zhruba 20-tisíc ľudí, a to ešte bez zohľadnenia plného dopadu iránskeho konfliktu.
Pred vypuknutím konfliktu vyzerali vyhliadky o niečo lepšie. Kažimír priznal, že dostupné informácie z prelomu rokov naznačovali, že rast mohol byť mierne lepší, než sa pôvodne predpokladalo.
Horšie než po ruskej invázii?
Konflikt s Iránom zasiahol európsku ekonomiku predovšetkým prostredníctvom energií. Irán kontroluje alebo ovplyvňuje zásobovanie v Hormuzskom prielive, kadiaľ prechádza podľa analytikov až 25 percent svetových dodávok ropy a zemného plynu. Akékoľvek narušenie tejto trasy preto vyvoláva prudký nárast cien energetických komodít. Ceny zemného plynu na európskych trhoch po vypuknutí konfliktu niekoľko dní rástli dvojnásobne a dosiahli úrovne porovnateľné s obdobím bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu.
Kažimír však upozornil na jeden dôležitý rozdiel: „Nárast cien ropy a zemného plynu je zatiaľ slabší než po ruskej invázii na Ukrajinu.“ Európa sa odvtedy do istej miery diverzifikovala, teda zvýšila kapacity na príjem skvapalneného zemného plynu a rozšírila zásobníkové kapacity.
Napriek tomu je kontinent stále v celkom zraniteľnej pozícii. Nové LNG trasy sú drahšie a menej spoľahlivé než pôvodné ruské potrubné dodávky. Energetický šok by sa teda premietol nielen do cien pohonných hmôt, ale aj do výrobných nákladov naprieč celým priemyslom.
Neprehliadnite
Negatívny scenár hovorí o 7-percentnej inflácii
Kažimír na sneme načrtol aj scenár, ktorý sám označil za „veľmi škaredý“. V ňom by konflikt s Iránom ešte ďalej eskaloval a trval by ďalšie týždne až mesiace. Už prídavné meno, akým guvernér tento scenár počastoval, naznačuje, že dôsledky by boli prinajmenšom závažné. Hospodársky rast by sa zastavil alebo skĺzol do záporných hodnôt, inflácia by vystúpila na 7 percent a trh práce by stratil desiatky tisíc pracovných miest. Pre porovnanie: v základnom scenári NBS sa inflácia pohybuje okolo 3,9 percenta, takže v negatívnom scenári by sa takmer zdvojnásobila.
Guvernér pritom zdôraznil, že tento scenár nie je predpoveďou, ale nástrojom riadenia rizík. „Tento náš alternatívny scenár ilustruje rozsah neistoty, v ktorej žijeme a ktorej ekonomika čelí. Je vhodný na účely strategického riadenia aj záťažového testovania,“ povedal.
Portál Openiazoch.sk v tejto súvislosti poznamenal, že Slovensko je ako malá a otvorená ekonomika obzvlášť citlivé na vonkajšie šoky. Exportne orientovaná výroba, závislosť od ťažkého priemyslu a energetická náročnosť ekonomiky robia z krajiny jedného z najzraniteľnejších členov eurozóny v prípade, že dôjde na výrazné predĺženie energetickej krízy. OECD koncom marca znížila prognózu rastu eurozóny a zvýšila výhľad inflácie pre tento rok práve z dôvodu rastu cien energií.
Slovensko nie je v tejto situácii osamotené, no jeho expozícia je tak trochu špeciálna. Nemecký priemysel, kľúčový odberateľ slovenských produktov, čelí vlastným problémom, medzi ktorými nechýbajú vysoké energetické náklady, spomalenie automobilového trhu, pričom rastúca konkurencia z Ázie ho tlačia do stagnácie. Keďže slovenský export smeruje z veľkej časti do Nemecka a zvyšku EÚ, akékoľvek spomalenie nemeckej ekonomiky sa na Slovensku prejaví rýchlo a bolestivo.
Kažimír ale na záver príhovoru spomenul aspoň opatrný optimizmus: „Očakávam, že skutočný vývoj bude lepší,“ povedal s odkazom na negatívny scenár. Realita roku 2026 však ukazuje, že ani základný scenár nie je pohodlný. Ekonomika rastie na hranici stagnácie, reálne mzdy stoja a firmy čelia rozhodnutiam, od ktorých závisí tisíce pracovných miest.
Otázkou zostáva, ako dlho bude konflikt na Blízkom východe trvať a čo to nás to bude stáť.
Firmy sa musia pripraviť
Vyjadrenie guvernéra pritom netreba brať len ako varovanie, ale aj ako nepriamu výzvu na konanie. Firmy, ktoré sa spoliehajú na lacné energie alebo na stabilný vývoz do krajín postihnutých konfliktom, by mali prehodnocovať svoje rizikové modely. Aktuality.sk odkazujú na slová analytikov, ktorí odporúčajú uzatvárať dlhodobejšie energetické kontrakty tam, kde je to možné, a diverzifikovať dodávateľské reťazce.
Vláda zatiaľ nepredstavila konkrétny krízový plán pre prípad eskalácie konfliktu na Blízkom východe. Kažimír však jasne naznačil, že NBS scenáre má a je pripravená s nimi pracovať. Firmy by mali urobiť to isté.
