Americko-iránska vojna, ktorá začala 28. februára koordinovanými americko-izraelskými údermi na iránske vojenské a jadrové zariadenia, sa dostala k prvému diplomatickému medzníku. V noci z utorka na stredu 8. apríla americký prezident Donald Trump oznámil dvojtýždňové prímerie. Dohoda prišla doslova na poslednú chvíľu, necelú hodinu a pol pred vypršaním Trumpovho ultimáta, po ktorom hrozil masívnymi útokmi na iránsku energetickú a dopravnú infraštruktúru, informuje BBC.
Ako došlo na vojnové ultimátum
Pozadie konfliktu siaha do leta minulého roku. V júni 2025 Izrael a následne aj USA zaútočili na iránske jadrové zariadenia vrátane Fordow, Natanz a Esfahan v takzvanej 12-dňovej vojne. Nová vojna pod kódovými názvami Operation Epic Fury (USA) a Operation Roaring Lion (Izrael) sa naplno rozbehla 28. februára 2026.
Irán v reakcii uzavrel Hormuzský prieliv, čo je strategický koridor, cez ktorý normálne prúdi zhruba 20 percent celosvetovej dodávky ropy. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) bol prietok prielivom znížený z 20 miliónov barelov denne prakticky na nulu, čo predstavuje historicky najväčší výpadok v globálnych dodávkach ropy, informuje Al Jazeera.
Zahynie celá civilizácia
V priebehu apríla sa situácia prudko vyostrila. Irán zostrelil americké bojové lietadlo F-15E, čo predstavovalo prvú americkú bojovú stratu vo vzdušnom boji, a v priebehu 24 hodín bolo zasiahnutých viacero ďalších amerických strojov. Trump reagoval sériou ultimát s posúvanými termínmi. Naposledy 7. apríla na platforme Truth Social napísal: „Ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv, dnes večer zahynie celá civilizácia, aby sa nikdy viac nezrodila.“ Šlo o vyhlásenie amerického prezidenta, aké v moderných dejinách nemá obdobu.
Napokon ale na ultimátum nedošlo, a to aj vďaka Pakistanu. Premiér Shehbaz Sharif a armádny veliteľ Asim Munir Trumpa telefonicky požiadali, aby útok odložil, a navrhli dvojtýždňové prímerie. Trump ich žiadosti vyhovel a o 18:32 washingtonského času zverejnil na Truth Social oznámenie o prímerí.
Čo dohoda obsahuje (a čo nie)
Iránsky minister zahraničia Seyed Abbas Araghchi potvrdil, že Irán pozastaví „obranné operácie“ a umožní bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv „v koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami“. Teherán zároveň vyhlásil, že USA prijali „všeobecný rámec“ iránskeho 10-bodového plánu, ktorý zahŕňa stiahnutie amerických vojenských síl z regiónu, zrušenie sankcií, platbu vojnových odškodní a zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzom.
Sprievodná správa tiež dodáva, že sa diskutuje aj o možnosti výberu poplatkov za prechod prielivom zo strany Iránu a Ománu, čo by však v praxi znamenalo formálne uznanie iránskej dominancie nad strategickým koridorom.
Čo dohoda s istotou nepriniesla, je osud iránskeho obohateného uránu, respektíve základu jadrového zbrojného programu. Tento bod stále zostáva nevyjasnený. Irán si zachoval vplyv na regionálnych splnomocnencov vrátane Húsíov v Jemene. Schopnosť Teheránu kontrolovať Hormuz je dnes dokumentovaná a deklarovaná viac ako kedykoľvek pred vojnou.
Neprehliadnite
Čiastočné víťazstvo s vysokou cenou
Trump prímerie prezentoval ako potvrdenie úspechu americkej vojenskej kampane. USA podľa neho „splnili a prekročili“ všetky vojenské ciele. Analytici však nesúhlasia. Zahraničnopolitický expert Trita Parsi v komentári pre CNN uviedol, že Trump bol k tomuto rozhodnutiu donútený a že rokovania budú podľa Trumpovho vlastného vyhlásenia vychádzať z 10-bodového iránskeho plánu, teda z iránskych podmienok.
V radoch samotných republikánov zaznela nezvyčajná kritika. Kongresman Austin Scott, člen Výboru pre ozbrojené sily, označil Trumpove výhrady o „zániku civilizácie“ za kontraproduktívne; senátor Ron Johnson varoval, že pokračovanie bombardovacej kampane by bolo „obrovskou chybou“.
Demokrati išli ešte o krok ďalej. Ďalší člen Kongresu, Joaquin Castro, dokonca vyzval na odvolanie prezidenta z funkcie. Cena ropy po oznámení prímeria klesla pod 100 dolárov za barel a americké akciové futures vyskočili.
Čo sa bude diať
Ďalšie rokovania medzi USA a Iránom sa podľa dostupných informácií začnú v piatok v Islamabade v Pakistane. Obe strany pritom vstupujú do rozhovorov s diametrálne odlišnými výkladmi obsahu dohody. Zatiaľ čo Irán hovorí o diplomatickom víťazstve, Washington trvá na tom, že Irán ustúpil pod vojenským tlakom.
Je ale nutné ozrejmiť, že dva týždne sú extrémne krátky čas na vyriešenie desaťročí trvajúcich sporov o jadrový program, sankcie a regionálny vplyv. Ak rokovania zlyhajú, Trump bude opäť čeliť tým istým ťažkým možnostiam, teda eskalovať, alebo ustúpiť.
Vojna a blokovanie Hormuzského prielivu zasiahli celý svet vrátane Európy. Pred prímerím sa cena ropy blížila k 120 dolárom za barel, čo sa veľmi zreteľne a citeľne prejavovalo v cenách pohonných hmôt aj elektriny. Pre Slovensko, krajinu silne závislú od dovozu energií, ktorá navyše rieši vlastný diplomatický konflikt s Kyjevom ohľadom ropy cez ropovod Družba, bol rast cien energií osobitne vážnou záležitosťou.
Ako to ovplyvní ceny na čerpacích staniciach?
Prímerie teda prišlo v čase, kedy ceny pohonných hmôt v Európe dosiahli od vypuknutia vojny priam extrémne úrovne. V Česku zdražela nafta od konca februára k polovici marca o viac ako 9 korún na liter, pričom analytici varovali, že pri plnom uzavretí Hormuzského prielivu mohla cena nafty prekročiť 40 korún za liter, uviedla ČT24, čo sa napokon aj stalo.
Severomorská ropa Brent sa pred prímerím blížila k 120 dolárom za barel; bezprostredne po Trumpovom oznámení klesla na úroveň okolo 92 dolárov, čo predstavuje pokles o zhruba 16 percent, uvádza Denník N. Prepočítaný do reálnych cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach, takýto pohyb ceny ropy zvyčajne znamená zníženie ceny benzínu a nafty v priebehu jedného až dvoch týždňov rádovo o 6 až 10 centov na liter, keďže rafinérie a distribútori reagujú s oneskorením.
Slovensko zasiahli drahé pohonné hmoty z vojny obzvlášť, keďže, ako sme už spomenuli, rieši aj výpadok dodávok ropy cez ropovodom Družba. Slovenská vláda preto v marci pristúpila k výnimočným opatreniam: zaviedla objemové obmedzenia pri predaji nafty a od 22. marca dvojaké ceny; zákazníci s cudzím evidenčným číslom platili za liter nafty 1,826 eura, teda zhruba o pätinu viac ako domáci vodiči, neskôr dokonca vyše 2 eurá.
Napriek tomu ale Slovensko v rámci EÚ patrilo k štátom s relatívne nízkymi cenami pohonných hmôt. Vláda totiž tlačila na Slovnaft, aby pracoval s minimálnymi maržami a uvoľňoval staršie (lacnejšie) zásoby.
Prímerie a opätovné otvorenie Hormuzského prielivu teda prináša motoristom úľavu, no nie okamžitú a určite nie definitívnu. Dva týždne prímeria nestačia na plné ustálenie globálneho ropného trhu, ktorý bol od konca februára vystavený mimoriadnemu šoku.
Analytici upozorňujú, že dlhodobý efekt závisí od toho, či prebiehajúce rokovania prinesú trvalú dohodu. V prípade ďalšej eskalácie by ceny pohonných hmôt mohli rýchlo opäť stúpnuť.
