Európska komisia dnes, 22. apríla 2026, predstavila stratégiu AccelerateEU. Ide o rozsiahly balík opatrení zameraných na ochranu európskych domácností a priemyslu pred energetickou krízou vyvolanou vojnou v Iráne, respektíve konfliktom na Blízkom východe. Ide o druhý veľký energetický otras EÚ za menej ako päť rokov, tentokrát spôsobený incidentom, ktorý ohrozil globálne dodávky cez Hormuzský prieliv. Informuje o tom spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk).
Od začiatku amerických a izraelských útokov na Irán koncom februára 2026 vyskočili ceny ropy a plynu v Európe o 70 percent. Irán v reakcii spustil drony a rakety na energetické zariadenia v Perzskom zálive a zablokoval Hormuzský prieliv, ktorým za bežných okolností prechádza asi 20 percent svetových dodávok ropy a plynu.
Medzinárodná energetická agentúra dokonca túto situáciu označila za „najväčšie narušenie dodávok v histórii globálnych ropných trhov“. Hoci USA a Irán 8. apríla ohlásili prímerie, lodná doprava cez prieliv zostala výrazne pod predvojnovou úrovňou a ceny sa nevrátili k normálu.
Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena od vypuknutia konfliktu zaplatila EÚ o 24 miliárd eur viac za dovoz energie, a to bez toho, aby dostala čo i len jedinú molekulu energie navyše. Ešte 31. marca pritom varoval, že ceny sa nevrátia k normálu ani v prípade, že sa zajtra vyhlási mier, keďže trhy budú na narušenie doplácať dlhodobo.
Čo je AccelerateEU
Stratégia AccelerateEU je súbor nástrojov navrhnutý tak, aby priniesol okamžitú pomoc a zároveň Európu nasmeroval na dlhodobú energetickú nezávislosť. Podľa informácií portálu Bloomberg, ktorý mal k dispozícii návrh dokumentu ešte pred jeho zverejnením, plán zahŕňa obnovenú snahu o zníženie daní z elektriny s cieľom urýchliť odklon od ropy a zemného plynu, ako aj koordinovaný postup členských štátov pri riešení nedostatku palív.
Opatrenia sú rozdelené do dvoch vrstiev. Prvá sa zameriava na bezprostredný krízový manažment, pod čo spadá koordinácia dopĺňania zásobníkov plynu, dobrovoľné núdzové opatrenia na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a nafty a zriadenie strediska na monitorovanie palív, ktoré bude sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob v reálnom čase.
Druhá vrstva je štrukturálna, teda sa zameriava na urýchlenie elektrifikácie ekonomiky a nahradenie fosílnych palív domácimi obnoviteľnými zdrojmi energie.
Ochrana spotrebiteľov
Pre domácnosti a zraniteľné skupiny obyvateľov Komisia navrhuje konkrétne nástroje, menovite cielené systémy podpory príjmu, energetické poukážky a systémy sociálneho lízingu.
Plán údajne počíta aj s dočasným zákazom odpájania od elektrickej siete pre nízkopríjmové domácnosti a krátkodobými daňovými úľavami na elektrinu. Komisia zároveň prijme dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý vládam poskytne väčšiu flexibilitu, vrátane núdzových opatrení pre najohrozenejšie hospodárske odvetvia s vysokou energetickou náročnosťou.
Elektrifikácia ako dlhodobé riešenie
Jadrom dlhodobej časti stratégie je elektrifikácia. Komisia do leta predloží akčný plán elektrifikácie s cieľom nahradiť ropu, plyn a fosílne palivá v doprave, priemysle aj stavebníctve. Ako vyplýva z uniknutého návrhu dokumentu, elektrifikácia polovice európskej ekonomiky by mohla do roku 2040 výrazne znížiť závislosť od fosílnych palív. Tento proces však musí sprevádzať rozvoj prenosovej siete, Komisia preto vyzýva na urýchlené uzavretie rokovaní o balíku o európskych sieťach ešte pred letom tohto roka.
Neprehliadnite
Komisia predloží aj legislatívny návrh o sieťových poplatkoch a zdaňovaní, ktorého cieľom bude zabezpečiť, aby sa elektrina zdaňovala menej ako fosílne palivá. Zároveň sa počíta s modernizáciou veterných parkov na súši a na mori a vodných elektrární, ktorá má rýchlo priniesť dodatočnú výrobnú kapacitu.
219 miliárd z eurofondov
Pochopiteľne, opatrenia takýchto rozmerov nebudú lacné. Energetický prechod si podľa Komisie vyžaduje 660 miliárd eur ročne do roku 2030 a 695 miliárd ročne v období 2031 až 2040.
Verejné zdroje pritom pokryjú len zlomok týchto nákladov. Na úrovni EÚ je k dispozícii 219 miliárd eur z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a prostriedky z kohéznych fondov. Komisia preto plánuje mobilizovať súkromný kapitál a zorganizovať samit o investíciách do čistej energie.
Priemyselné združenie Eurelectric pred predstavením plánu apelovalo na to, aby AccelerateEU znižovalo ceny bez narúšania trhového prostredia a dlhodobých investičných signálov.
Kde stojí Slovensko?
Energetická kríza zasiahla aj Slovensko, hoci u nás je situácia pomerne špecifická. Slovensko historicky patrí medzi štáty s vyšším podielom jadrovej energie v elektrickom mixe. Pre upresnenie, jadrové elektrárne Mochovce a Bohunice pokrývajú viac ako polovicu domácej výroby elektriny, čo čiastočne tlmí dopady ropných a plynových šokov.
Závislosti od dovozu ropy a plynu sa však vyhnúť nevieme a ani nebudeme vedieť vyhnúť. Vláda tak bude musieť v nadchádzajúcich týždňoch rozhodnúť, ako využije priestor vytvorený dočasným rámcom štátnej pomoci, teda či siahne po energetických poukážkach alebo znížení spotrebných daní. To sú nástroje, ktoré Komisia odporúča, no ich konkrétna implementácia nateraz zostáva výhradne na pleciach na členských štátov.
