Rast cien je pre Slovákov katastrofálny, no žiaľ, stále viac bežným fenoménom. Čoraz viac platíme takmer za všetko, dokonca aj za absolútny základ. V poslednom období rástli hlavne ceny pohonných hmôt, do budúcna by mali zase výraznejšie zdražovať potraviny. Aspoň to si myslia skúsení analytici, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Slovensko v apríli zaznamenalo zrýchlenie medziročnej inflácie na 3,9 percenta. Po marcovom poklese na 15-mesačné minimum sa tak vývoj cien opäť ubral smerom k horšiemu. Príčinou je hlavne konflikt na Blízkom východe, ktorý zdražuje energetické komodity, čo sa začína prejavovať aj v ostatných kategóriách takzvaného spotrebného koša.
Keďže vojna zdražuje ropu, zdražujú pohonné hmoty. A keď zdražujú pohonné hmoty, zdražuje doprava. To zase vedie k rastu cien dovozu, čo je dosť veľký problém, nakoľko Slovensko je na mnohých veciach závislé práve od zahraničných dodávateľov.
Šťastne sme nezačali, šťastne ani nepokračujeme
Podľa údajov Štatistického úradu SR spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v apríli stúpli o 0,5 percenta oproti predošlému mesiacu Bola to druhá najvyššia medzimesačná hodnota v tomto roku, horšia bola iba januárová inflácia na úrovni 1,8 percenta. Medziročná inflácia stúpla na 3,9 percenta, rovnako to bola po januári druhá najvyššia hodnota roka.
Marcové čísla teda skutočne vytvárali len falošný optimizmus. Inflácia vtedy klesla na 3,5 percenta, čo bol najlepší výsledok od decembra 2024. Za priaznivejším vývojom stálo najmä zlacnenie potravín, mliečnych výrobkov a olejov, teda dočasný efekt, nie štrukturálny pokles cenových tlakov.
Na čom to všetko stojí
Doteraz sa najsilnejší inflačný vplyv konfliktu na Blízkom východe prejavil hlavne v cenách pohonných látok. Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, v komentári k aprílovým údajom Štatistického úradu SR zdôraznil, že v ďalších mesiacoch nemožno vylúčiť tlak na ceny potravín. Tie pritom tvoria zhruba pätinu slovenského spotrebného koša.
TA3 v tejto súvislosti poukázala aj na prognózu Svetovej banky, podľa ktorej by ceny energií mali v priebehu tohto roka stúpnuť o 24 percent, čím by dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2022. Svetová banka vysvetlila, že celé to zdražovanie funguje de facto ako reťazová reakcia. Najprv zdražejú energie, potom potraviny a napokon to celé vyústi do širšej inflácie, ktorá zvyšuje úrokové sadzby a predražuje úvery.
Hnojivá ako tichá hrozba
Za zmienku tiež stojí vývoj cien vstupov poľnohospodárskeho sektora. Kočiš upozornil, že náklady na dusíkaté hnojivá, ktorých ceny od vypuknutia konfliktu výrazne vzrástli, predstavujú len ďalšie proinflačné riziko. Keďže ide o kľúčový vstup, hlavne na začiatku poľnohospodárskej sezóny, ich zdraženie sa môže premietnuť aj do konečných cien pre spotrebiteľov, podľa aktuálnych odhadov už v priebehu druhej polovice roka.
Podľa Svetovej banky by mali ceny hnojív v najbližších siedmich mesiacoch vykázať nárast cien o 31 percent, pričom ceny močoviny by mohli stúpnuť až o 60 percent. Pochopiteľne, takýto vývoj priamo zasiahne poľnohospodársku produkciu, zníži výnosy plodín a následne sa prejaví aj na regáloch obchodov (a cenovkách, ktoré sú na nich nalepené).
Inflácia okolo štyroch percent
Eva Sadovská, analytička spoločnosti WOOD & Company, upozornila, že predpokladať vývoj inflácie v tomto roku je veľmi náročné. V hre je totiž množstvo premenných, ktoré sa môžu de facto kedykoľvek ubrať ktorýmkoľvek smerom.
Keby ceny ropy pokračovali v raste dlhšiu dobu, Slovensko by sa vraj vyššej inflácii vyhlo len veľmi ťažko. Ďalej podotkla, že pohonné látky a energie vstupujú ako náklady do výroby mnohých ďalších tovarov a služieb, preto sa ich vyššie ceny zákonite prejavujú v cenách širšieho spektra tovarov aj služieb.
Pokiaľ ide o postoj Kočiša, ten naďalej odhaduje, že inflácia sa v tomto roku udrží na 4 percentách. Uvedomuje si však, že ak bude pretrvávať konflikt na Blízkom východe, v konečnom dôsledku bude toto percento oveľa vyššie. V roku 2027 analytik očakáva spomalenie inflácie smerom k 3 percent.
O čosi pesimistickejší pohľad priniesli analytici VÚB banky. Tí odhadujú, že inflácia na Slovensku by sa do konca roka mohla priblížiť až k úrovni 6 percent. Pohonné látky síce zatiaľ rástli celkom pozvoľna, no v nasledujúcich mesiacoch sa to má zmeniť. Drahšie hnojivá pritom zasiahnu ceny potravín hneď z dvoch strán, ako prostredníctvom vyšších výrobných nákladov, tak aj cez nižšie výnosy z každého hektára pôdy.
NBS upravila prognózy
Aj Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej jarnej prognóze (z konca marca) revidovala výhľad inflácie smerom nahor. Taktiež upozornila, že zvýšené trhové ceny energií sa premietnu do zdražovania potravín a širokého spektra tovarov a služieb. Jadrová inflácia by mala zostať okolo 3 percent až do konca roka 2027, čo je výrazne viac, než sa predpokladalo pred vypuknutím konfliktu.
Pre porovnanie, bez vplyvu vojny na Blízkom východe by analytici znížili odhad inflácie na rok 2026 o zhruba 0,5 percentuálneho bodu. Vyššie ceny energetických komodít však nepustia.
