S vykurovacou sezónou sa vracia otázka, čo všetko smiete doma v kotle spáliť. Zákon o ochrane ovzdušia pritom nesleduje len palivo, ale aj to, ako tmavý dym vychádza z vášho komína. Za spaľovanie odpadu hrozí fyzickej osobe pokuta až 5 000 eur, za zakázané druhy uhlia do 500 eur. Samostatné pravidlá platia pre komín, ktorý treba pri kotle na drevo dať vyčistiť a skontrolovať niekoľkokrát do roka.
Kúrenie v rodinných domoch na Slovensku patrí medzi najväčšie zdroje znečistenia ovzdušia. Podľa ministerstva životného prostredia pochádza z vykurovania domácností tuhými palivami každý rok až 80 percent emisií jemných prachových častíc PM2,5. Pri karcinogénnom benzo(a)pyréne sa podiel domácností blíži k 70 percentám. Tuhým palivom pritom kúri veľa ľudí. Podľa sčítania obyvateľov zo začiatku roka 2021 bolo zdrojom energie vo viac ako pätine bytov na Slovensku. Najčastejšie sa takto kúri v Žilinskom kraji, kde pevné palivo používalo vyše 118-tisíc bytov, teda 43 percent. Rekord drží okres Námestovo, kde kúri drevom až 78 percent bytov.
Mohlo by vás zaujímať
Vzduch sa zlepšuje, no pomaly
Marcel Zemko zo Slovenského hydrometeorologického ústavu uviedol, že emisie tuhých znečisťujúcich látok za posledných desať rokov klesajú v priemere takmer o päť percent ročne. Podľa odborníkov je však toto tempo nedostatočné. Najhoršie ovzdušie mali počas minulej vykurovacej sezóny Jelšava, Veľká Ida, Košice, Turzovka a Krásno nad Kysucou. Znečistený vzduch má pritom aj ľudskú cenu. Na Slovensku podľa odborných odhadov spôsobuje približne 5 000 predčasných úmrtí ročne. Predseda Cechu kachliarov Štefan Bobocký tvrdí, že keby ľudia kúrili správne a suchým drevom, emisie by sa dali znížiť až o polovicu.
A v neposlednom rade je tu aj právna stránka. Súdny dvor EÚ 9. februára 2023 rozhodol, že Slovensko porušilo európsku smernicu o kvalite ovzdušia, pretože dlhodobo prekračovalo limity prachových častíc PM10 a neprijalo dostatočné opatrenia. Európska komisia vytýkala najmä prekračovanie limitov v Banskobystrickom kraji a v Košiciach. Ak sa situácia nezlepší, Slovensku hrozí finančná sankcia.
Čo smiete spáliť?
Pravidlá kúrenia upravuje zákon o ochrane ovzdušia č. 146/2023 Z. z., ktorý platí od júla 2023. Kotol či kachle musíte prevádzkovať podľa návodu výrobcu a podmienok, ktoré určila obec. Spaľovať smiete len palivo, ktoré uvádza výrobca v dokumentácii zariadenia, alebo ktoré povolila obec v súhlase. Pri dreve to znamená čisté a chemicky neošetrené drevo, napríklad polená, brikety, štiepku či pelety. Použiť môžete aj inú prírodnú biomasu, ak je pripravená tak, ako to vyžaduje výrobca. Dôležitá je tiež vlhkosť. Podľa vyhlášky ministerstva nesmie palivo pri malých kotloch prekročiť 25 percent vlhkosti. Príručka Správne vykurovanie na Enviroportáli odporúča ísť ešte nižšie, ideálne pod 20 percent. Drevo na to musí schnúť jeden až dva roky, záleží od druhu. Vlhké drevo horí horšie, viac dymí a do vzduchu vypúšťa viac škodlivín.
Ak kúrite uhlím, dajte pozor na obsah síry. Predpis určuje jej najvyššie množstvo v prepočte na jednotku energie, pri hnedom uhlí je to napríklad 1,1 gramu na megajoule. Odborníci radia vyberať uhlie s čo najmenej drobnými kúskami, pri peletách či briketách zase voliť tie z prírodnej biomasy bez spojív. Logicky, palivo je najlepšie kupovať od overených predajcov, aby ste pri kontrole vedeli doložiť jeho pôvod a kvalitu.
Čo do kotla nepatrí?
Zakázané je spaľovať odpad a palivá vyrobené z odpadu. Do kotla preto nesmú ísť plasty ani PET fľaše, ale ani OSB dosky, preglejka či drevotrieska. Rovnako zakázané sú staré okná a dvere, natierané alebo lakované drevo, textil, obuv, staré časopisy, oleje, pneumatiky, linoleum či plávajúce podlahy. Mnohé z nich sú chemicky ošetrené, takže pri horení uvoľňujú jedovaté látky. Zákaz sa potom týka aj niektorých druhov uhlia. V kotloch s príkonom do 0,3 megawattu, teda aj vo všetkých bežných domácich kotloch, nesmiete páliť energetické hnedé uhlie, lignit, preplástky, uhoľný prach, uhoľné kaly ani druhotné palivá.
Pozor aj na farbu dymu
Kontrolórov však nezaujíma len to, čo spaľujete, ale aj to, aký tmavý dym vychádza z komína. Posudzuje sa podľa Ringelmannovej stupnice. Pri bežnej prevádzke smie dym dosiahnuť najviac 2. stupeň, čo zodpovedá 40-percentnému zatieneniu. Pri rozkurovaní zo studeného stavu môže byť najviac tri hodiny o stupeň tmavší, pri odstavovaní kotla len pol hodiny.
Ak sa vám z komína dlho valí hustý tmavý dym, je to znak, že niečo nie je v poriadku. Môže to byť mokré drevo, nevhodné palivo, zle nastavené horenie alebo spaľovanie odpadu. Odborníci radia do horenia zasahovať čo najmenej a na začiatku neobmedzovať prívod vzduchu. Pri dreve pomáha zapaľovanie zhora, pri ktorom drevo horí dlhšie a vzniká menej dymu.
Kedy môže prísť kontrola?
Kontrola sa zvyčajne začína podnetom, najčastejšie od suseda, ktorý sa sťažuje obci. Pri prvom podnete vás obec do piatich pracovných dní písomne upozorní, že na vás prišla sťažnosť, a poučí vás. Ak príde ďalší podnet, obec požiada Slovenskú inšpekciu životného prostredia o kontrolu priamo u vás. Samotný dym alebo zápach však nestačí na pokutu, rozhoduje to, čo kontrolóri zistia na mieste. Samozrejme, inšpektori môžu pri kontrole vstúpiť aj do domu, no musia sa predtým preukázať služobným preukazom alebo poverením. V prípade potreby môžu požiadať o pomoc políciu.
Zákon im umožňuje odobrať aj popol alebo ster z komína na rozbor. Ministerstvo však uvádza, že inšpekcia to z technických dôvodov zatiaľ nerobí. Opatrenia, ktoré vám obec alebo inšpekcia nariadi, musíte splniť.
Koľko vás to môže stáť?
Pokuty sú odstupňované podľa toho, čo presne ste porušili. Za spaľovanie odpadu alebo za pálenie na otvorenom ohni hrozí fyzickej osobe pokuta až do 5 000 eur. Ak niekto v domácom kotle spáli lignit, preplástky či iné zakázané druhy uhlia alebo druhotné palivá, hrozí mu pokuta do 500 eur. Firmy a podnikatelia môžu za rovnaké porušenia dostať od 200 do 10 000 eur. Pokutu do 1 000 eur vám kontrolór môže uložiť aj priamo na mieste v blokovom konaní. Ak ju odmietnete zaplatiť, priestupok sa prejedná v riadnom konaní. Peniaze z pokút, ktoré uloží obec, idú do jej rozpočtu, pokuty od inšpekcie smerujú do Environmentálneho fondu.
Čo sa týka komína, ten nespadá pod zákon o ovzduší, ale pod zákon o ochrane pred požiarmi a vyhlášku ministerstva vnútra č. 401/2007 Z. z. Ak pripájate nový spotrebič na tuhé palivo, meníte druh paliva alebo stavebne upravujete komín, potrebujete jeho odborné preskúšanie. Ide o podrobnejšiu kontrolu, ktorej súčasťou je aj skúška tesnosti.
V tomto smere si treba dať pozor na čistenie a kontrolu a s tým späté lehoty. Pri kotle alebo kachliach na tuhé palivo do 50 kW je to raz za štyri mesiace, teda trikrát do roka. Pri plynových spotrebičoch do 50 kW stačí raz za pol roka, ak komín nemá vložku, a raz ročne, ak ju má. Pri väčších kotloch na tuhé palivo (nad 50 kW) sa lehota skracuje na dva mesiace. Ak výrobca kotla žiada častejšie čistenie, platí jeho pokyn. Komín si môžete vyčistiť aj sami, potvrdenie o kontrole vám však môže vydať len kominár alebo revízny technik. Za zanedbanie týchto povinností môže okresné riaditeľstvo hasičov udeliť pokarhanie alebo pokutu do 99 eur.
Pokuta je však to menšie riziko. Tým väčším je požiar. Zanedbaná kontrola komína dokonca môže znížiť poistné plnenie, aj keď nie automaticky. Poisťovne každý prípad posudzujú samostatne, pričom krátenie prichádza do úvahy najmä vtedy, keď k požiaru podstatne prispelo vedomé porušenie povinností.
