Konflikt na Blízkom východe eskaluje. Americká armáda v pondelok začala blokádu lodí opúšťajúcich iránske prístavy, na čo Teherán reagoval hrozbou odvetných úderov voči prístavom susedných krajín v Perzskom zálive. Vyhliadky na rýchle znovuotvorenie Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi značná časť svetového obchodu s ropou, tak sú v nedohľadne. Svetové trhy na túto situáciu reagovali okamžite.
Ceny ropy po spustení blokády preskočili hranicu 100 dolárov za barel, čo pri aktuálnom kurze predstavuje približne 93 eur. Trhy tým odrážajú obavy z dlhodobejšieho výpadku dodávok z regiónu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie zdroje fosílnych palív na svete. Situáciu komplikuje aj to, že nejde len o ropu. Zemný plyn, hnojivá, petrochemikálie či hélium patria medzi komodity, ktorých tok z Blízkeho východu je ohrozený.
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), združujúca vyše 30 štátov, monitoruje všetky energetické zariadenia v regióne. Podľa jej zistení tretina z poškodených zariadení na Blízkom východe utrpela vážne škody.
Prečítajte si tiež
Uvoľnenie strategických rezerv
IEA pristúpila k uvoľneniu 400 miliónov barelov ropy zo strategických rezerv členských krajín. Ide o najväčšie uvoľnenie v histórii agentúry. Šéf IEA Fatih Birol však upozornil, že ani tento krok nestačí na vyriešenie problému. „Uvoľnili sme 400 miliónov barelov ropy, čo je najviac v histórii, no to len zmierňuje bolesť,“ skonštatoval. Zároveň spresnil, že uvoľnené objemy predstavujú len pätinu celkových rezerv, zvyšných 80 percent zostáva k dispozícii.
Birol zdôraznil pripravenosť agentúry podniknúť ďalšie kroky. Žiadna krajina podľa neho nie je voči energetickej kríze imúnna a rozsah problému označil za obrovský, pričom niektoré štáty budú trpieť výrazne viac ako iné.
Hromadenie zásob prehlbuje nerovnováhu
Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka aj IEA spoločne apelujú na medzinárodné spoločenstvo, aby sa vyhlo hromadeniu energetických zásob a zákazom vývozu. Podľa týchto inštitúcií takýto postup ešte viac zhoršuje doterajší šok na globálnom trhu s energiou.
Birol naznačil, že niekoľko nemenovaných krajín už zadržiava svoje energetické rezervy a zavádza vývozné obmedzenia. Práve tieto jednostranné kroky podľa neho prehlbujú nerovnováhu na trhoch. Šéfka MMF Kristalina Georgievová upozornila, že hromadenie ropy a plynu najviac dopadá na krajiny Ázie, Subsaharskej Afriky a Južného Pacifiku, teda na ekonomiky, ktoré sú na dovoze energií existenčne závislé.
„Keď postupujeme koordinovane, dosah našich opatrení je väčší, preto budeme v tomto duchu spolupráce pokračovať,“ vyhlásila Georgievová.
