Ruský hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko je technicky aj zmluvne pripravené obnoviť dodávky ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Družba. Neodpustil si však poznámku, v ktorej zodpovednosť za prerušenie tranzitu zvalil výlučne na Ukrajinu. Informoval o tom spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk.).
Súbežne s tým agentúra Reuters informovala, že Rusko od 1. mája plánuje zastaviť aj dodávky ropy z Kazachstanu do Nemecka cez ten istý ropovod. Oba vývoje súvisia s jednou infraštruktúrou, teda ropovodom Družba, ktorý aktuálne figuruje ako jeden z kľúčových sporných bodov v Európe.
Ropovod Družba bol vybudovaný v 60. rokoch 20. storočia a dodnes je najdlhším ropovodom na svete. Prechádza Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou a rozdeľuje sa na severnú vetvu smerujúcu do Poľska a Nemecka a južnú vetvu prechádzajúcu cez Slovensko do Maďarska.
Slovensko a Maďarsko sú pritom posledné dve krajiny Európskej únie, ktoré sa spoliehajú na ruskú ropu dovážanú cez tento ropovod, konkrétne na základe výnimky z európskeho sankčného režimu.
Čo sa stalo s ropovodom
Ropovod bol poškodený koncom januára pri ruskom dronovom útoku na infraštruktúru pri ropovodnom uzle Brody v západnej Ukrajine. Odvtedy ropa Slovensku ani Maďarsku cez Družbu neprúdi. Kyjev tvrdí, že poškodenie infraštruktúry je veľmi vážne a oprava si pýta čas. Budapešť aj Bratislava naopak podozrievajú Ukrajinu z politického vydierania, a to napriek tomu, že samotný útok prišiel z Ruska.

Chorvátsko ponúklo Maďarsku a Slovensku plnú náhradnú kapacitu cez Jadranský ropovod, no Viktor Orbán, vtedy ešte ako maďarský premiér, ponuku odmietol. Zelenskyj to označil za dôkaz, že Orbán nepresadzuje záujmy energetickej bezpečnosti, ale politickú preferenciu ruskej ropy.
Európska komisia vo februári potvrdila, že ani Slovensko, ani Maďarsko momentálne nečelia akútnemu nedostatku ropy, keďže Jadranský ropovod má podľa Komisie dostatočnú kapacitu na plné pokrytie potrieb oboch krajín.
Spoločný ropovod Slovenska a Maďarska
Napriek dostupným alternatívam Slovensko a Maďarsko v marci podpísali dohodu o výstavbe spoločného ropovodu na ropovodné produkty. Enerdata a americká tlačová agentúra AP informovali, že pôjde o 127 kilometrov dlhé potrubie spájajúce rafinérie v Bratislave a maďarskom Százhalombatte, s kapacitou asi 1,5 milióna ton ročne.
Slovenské ministerstvo hospodárstva označilo dohodu za dôležitý krok k posilneniu energetickej spoľahlivosti v regióne, hoci analytici upozornili, že pôjde skôr o prepojenie existujúcej infraštruktúry ako o skutočnú diverzifikáciu zdrojov.
Nová komplikácia
Kým Peskov deklaroval pripravenosť obnoviť dodávky na juh, agentúra Reuters priniesla znepokojujúcu správu pre sever. Rusko plánuje už od 1. mája zastaviť tranzit ropy z Kazachstanu do Nemecka cez severnú vetvu ropovodu Družba.
Tri zdroje blízke ropnému odvetviu, ktoré hovorili pod podmienkou anonymity, údajne potvrdili, že upravený exportný harmonogram už bol odoslaný ako Kazachstanu, tak aj Nemecku. Ruské ministerstvo energetiky na žiadosť o vyjadrenie nereagovalo, pričom Peskov prehlásil, že o prípravách na zastavenie vývozu nevie. To znamená buď to, že rozhodnutie prišlo z inej časti ruského aparátu zodpovedného za rozhodovanie, alebo to, že jednoducho zamlčiava pravdu.
Kazachstanský vývoz ropy do Nemecka cez Rusko dosiahol v roku 2025 objem celkovo 2,146 milióna metrických ton, čo predstavuje nárast o 44 percent oproti roku predtým. Nemecko sa po odstrihnutí od priamych dodávok ruskej ropy pritom opieralo práve o kazachstanský tranzit ako o jeden z prechodných zdrojov.
Prípadné zastavenie tohto toku by Berlín dostalo do nepríjemnej pozície, hoci priamy objem 43-tisíc barelov denne je v európskom meradle zvládnuteľný.
Politická páka
Celá kauza okolo Družby celkom jasne ilustruje, ako ruská energetická infraštruktúra funguje nielen ako ekonomické aktívum, ale aj geopolitická zbraň. Rusko na jednej strane deklaruje zmluvnú pripravenosť dodávať ropu Slovensku a Maďarsku, čím si udržiava zdanie spoľahlivého partnera voči dvom krajinám, ktoré na Moskvu stále nevedia (alebo skôr nechcú) úplne zanevrieť. Na druhej strane súbežne s tým zastavuje tranzit kazachstanskej ropy do Nemecka. Družbu teda očividne berie ako nástroj selektívneho nátlaku.
Hlavne pre Slovensko je tento spor veľmi dôležitý. Slovnaft, naša jediná rafinéria, je technicky optimalizovaná na spracovanie ruskej ropy, pričom prechod na alternatívnu surovinu si vyžaduje čas aj investície, a to v nemalých množstvách.
Server Energy Intelligence upozornil, že Maďarsko a Slovensko patria k vrcholným odberateľom ruskej potrubnej ropy a plynu v rámci EÚ, pričom obe krajiny mali vopred dohodnuté dodávky aj na tento rok. Každý týždeň bez dodávok znamená zvýšené náklady na alternatívne zdroje a tlak na ceny pohonných hmôt.

Slová Peskova o technickej pripravenosti preto môžu znieť ako lacná diplomacia, kým za nimi nebude stáť skutočné obnovenie toku ropy.
Pre doplnenie kontextu, Slovensko získalo výnimku z európskeho zákazu dovozu ruskej ropy práve pre ropovodné dodávky, keďže ide o krajinu bez prístupu k moru, teda krajinu historicky závislú na potrubnej infraštruktúre.
Táto výnimka nám mala dať čas na diverzifikáciu. Aktuálna realita však ukazuje, že vláda túto príležitosť čiastočne premárnila. Namiesto urýchlenej diverzifikácie sa Bratislava a Budapešť angažovali v politickom tlaku na Kyjev, aby ropovod znovu otvoril.
Ak mierový proces na Ukrajine pokročí a zmenia sa aj podmienky sankčnej politiky, Slovensko sa môže ocitnúť v situácii, kde bude musieť riešiť diverzifikáciu bez ruskej ropy a bez politickej páky Kremľa.

