Ruská ekonomika je vo väčšej kríze, než ukazujú oficiálne štatistiky, a Moskva systematicky manipuluje ekonomické dáta, aby oklamala západných spojencov Ukrajiny. Túto vetu v exkluzívnom rozhovore pre Financial Times vyslovil Thomas Nilsson, šéf švédskej vojenskej spravodajskej služby MUST, píšu Správy STVR.
Nilsson, generálporučík s dlhoročnou skúsenosťou v oblasti spravodajskej analýzy, nie je prvý, kto toto tvrdenie verejne sformuloval. Ide však o vôbec najvyššie postaveného spravodajského dôstojníka spojeneckej krajiny, ktorý tak urobil s plnou váhou inštitucionálnej autority.
Euronews uvádza, že švédska spravodajská správa sa jednoznačne zhoduje na tom, že Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou čelí vyššej inflácii a vyššiemu rozpočtovému deficitu, než ako uvádzajú dáta prezentované vo verejne dostupných štatistikách. Má pritom ísť o zámer, nie o chybu. Kremeľ podľa Nilssona aktívne zamlčiava skutočný stav, aby presvedčil Západ, že jeho ekonomika odoláva sankciám a dokáže pokryť enormné vojnové výdavky.
Nafúknuté čísla a skrytý deficit
Kľúčovým dôkazom manipulácie má byť ukazovateľ inflácie. Nilsson upozornil, že ruská centrálna banka uvádza oficiálnu infláciu na úrovni 5,86 percenta, pričom skutočná hodnota sa má blížiť kľúčovej úrokovej sadzbe, ktorá bola v nedávnom období na úrovni 15 percent. Takýto rozdiel rozhodne nie je štatistickou odchýlkou, keďže ide o takmer trojnásobný rozdiel medzi oficiálnymi a reálnymi číslami.
Nemecká federálna spravodajská služba BND minulý mesiac zverejnila vlastnú analýzu, v ktorej dospela k zhodným záverom. BND odhaduje skutočný federálny rozpočtový deficit Ruska za rok 2025 o viac ako 2,36 bilióna rubľov (asi 26 miliárd eur), teda vyšší, než uvádzajú oficiálne správy. Švédska MUST sa s touto analýzou plne stotožnila.
Ruská strana pritom pre rok 2026 zostavila rozpočet s výpočtovou cenou uralskej ropy 59 dolárov za barel, čo je podľa portálu Interfax výrazne nižšia hodnota, než aká je skutočne potrebná na jeho vykrytie.
Cena ropy nestačí
Paradoxom je, že práve v čase zverejnenia švédskej správy ceny ropy mierne vzrástli, hlavne v dôsledku geopolitického napätia na Blízkom východe. Kremeľ sa pokúsil tento vývoj prezentovať ako dôkaz ekonomickej odolnosti. Nilsson to však odmieta. Podľa neho by cena uralskej ropy musela zostať nad 100 dolárov za barel po celý jeden rok len na to, aby sa podarilo vyrovnať existujúci deficit. Aktuálna trhová cena je výrazne nižšia.
Ešte v marci sa cena uralskej ropy prvýkrát od dlhšieho obdobia dostala nad 70 dolárov za barel, no zostáva ďaleko od potrebnej hodnoty.
Reuters vo februári exkluzívne uviedla, že ruskí ekonómovia v prepojení s vládnymi analytickými pracoviskami v interných výpočtoch odhadujú, že skutočný deficit by mohol byť v roku 2026 až trojnásobkom oficiálneho cieľa. Energetické príjmy by pritom mohli klesnúť o 18 percent oproti vládnym projekciám, keďže India znižuje nákupy ruskej ropy a rastú obchodné zľavy.
Vojenská ekonomika požiera civilný sektor
Nilsson vo svojom rozhovore pre Financial Times ponúka aj hlbší štrukturálny pohľad. Podľa neho problém nespočíva len v čísle deficitu, ale v samotnej povahe modelu, na ktorom Rusko stavia. Produkcia materiálu určeného na vojnové použitie, teda bezpilotných systémov, munície, zbraní dlhého dosahu, ktorý je následne zničený na bojisku, nie je udržateľným základom hospodárskeho rastu. Ide o ekonomiku spotreby bez tvorby hodnoty.
Neprehliadnite
Analytický think-tank SIPRI vo svojej marcovej správe o ruskom vojnovom rozpočte upozornil, že vojenské výdavky Ruska v roku 2025 tvorili rekordný podiel na HDP. A pre rok 2026 sa táto trajektória napriek rôznym signálom o mierových rokovaniach neznižuje. Moskva teda seje semená dlhodobej stagnácie, keďže rastúca štátna kontrola nad ekonomikou v kombinácii s uzavretou politikou smeruje krajinu k roky trvajúcej stagnácii.
Putin možno nevie, ako zle na tom Rusko naozaj je
Avšak jednou z najzaujímavejších téz Nilssonovho rozhovoru je tvrdenie o informačnej bubline na samom vrchole ruskej moci. Sám Putin vraj podľa neho možno nepozná skutočný stav, v akom je ruská ekonomika. Toto je naozaj závažné tvrdenie.
Konkrétne naznačuje, že rozhodovanie Kremľa môže byť deformované nielen zámerne smerom navonok, ale aj smerom dovnútra, teda že aj sám Putin môže byť obeťou rovnakej manipulácie, akú uplatňuje voči Západu.
Bankový sektor ako ďalší možný bod zlomu
Švédska správa identifikuje ešte jeden potenciálny bod zlomu, a to bankový sektor. MUST konkrétne poukazuje na finančné indikátory, ktoré môžu signalizovať riziko budúcej bankovej krízy v Rusku.
Vysoké úrokové sadzby zavádzané centrálnou bankou v snahe tlmiť infláciu zároveň výrazne predražujú obsluhu dlhov podnikov aj domácností. Ak by sa ekonomika výraznejšie spomalila alebo by ceny ropy klesli, čo v prípade prípadného mierového riešenia konfliktu nie je vylúčené, úverové portfólio ruských bánk by čelilo masívnemu tlaku.
Prečo na tom záleží
Argumenty o ekonomickej sile Ruska bývajú často využívané (teda skôr zneužívané) ako dôvod na zmenu prístupu k Ukrajine alebo k sankciám, a to aj na Slovensku. Zistenia švédskej a nemeckej spravodajskej služby, pochopiteľne, tieto argumenty de facto znehodnocujú.
Nilssonova správa vychádza v čase medzinárodných diskusií o prípadnom mierovom procese, pričom Rusko svoju ekonomickú pozíciu prezentuje ako silnú vyjednávaciu kartu. Ak sú závery MUST a BND správne, táto karta môže byť fatálne nadhodnotená. Navyše, Západ to môže zohľadniť pri každom rozhodnutí týkajúcom sa sankcií, vojenskej podpory alebo podmienok prípadného mierového urovnania.
