Vlani v auguste zostalo 24 bezpilotných plavidiel amerického námorníctva takmer hodinu bez riadenia, konkrétne pri pobreží Kalifornie. Príčinou nebol technický defekt lodí ani chyba operátorov. Bol ňou globálny výpadok satelitnej siete Starlink, ktorá funguje pod záštitou spoločnosti SpaceX. Incident pritom odhalil niečo, čo vojenské vedenie USA nechcelo nahlas pomenovať: Pentagón je v oblasti bezpilotných systémov až nebezpečne závislý od jednej súkromnej firmy a od jej zakladateľa, ktorým nie je nik iný, než Elon Musk.
Čo presne sa stalo
Agentúre Reuters sa podarilo dostať k interným dokumentom amerického námorníctva, ktoré doplnila o informácie od anonymného zdroja. Tieto poznatky dokopy odhalili hneď celú sériu znepokojujúcich incidentov. Počas testovania v auguste 2025 spôsobil globálny výpadok siete Starlink, ktorý zasiahol milióny používateľov po celom svete, úplnú stratu komunikácie s 24 bezpilotnými plavidlami.
Plavidlá pripomínajúce rýchlolode bez sedadiel sa takmer hodinu vznášali na hladine bez akejkoľvek možnosti riadenia. Testy boli navrhnuté na posilnenie amerických vojenských kapacít v prípade možného konfliktu s Čínou. Podľa denníka Navy Times ide jeden z najzávažnejších prípadov odhalených zlyhaní v rámci amerického bezpilotného programu, teda aspoň za posledné roky.
Nešlo pritom o jednorazovú udalosť. Interné dokumenty ukazujú, že v týždňoch pred augustovým výpadkom dochádzalo k prerušovaným stratám pripojenia cez Starlink. Príčina nebola bližšie objasnená.

Ešte predtým, v apríli minulého roku, sa pri testoch zahŕňajúcich bezpilotné člny aj vzdušné drony preukázalo, že Starlink nie je schopný spoľahlivo zvládnuť vysokú dátovú záťaž pri súbežnom ovládaní veľkého počtu systémov. „Závislosť od Starlinku odhalila obmedzenia pri záťaži z viacerých vozidiel,“ uvádza správa.
Problémy sa dotkli aj rádií spoločnosti Silvus a sieťového systému od Viasat. Starlink tak nebol jediným zlyhaním, no bol tým kľúčovým.
Silná závislosť Pentagónu
Prečo je tak kľúčový úrad (orgán) závislý práve od Starlinku? Odpoveď je celkom jednoduchá: nič porovnateľné v tomto rozsahu neexistuje. Starlink prevádzkuje sieť, ktorá pozostáva z tisícov satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme, čo umožňuje konektivitu prakticky kdekoľvek na svete.
Táto infraštruktúra je pre Pentagón kľúčová. Využíva sa pritom nielen na ovládanie bezpilotných plavidiel, ale aj na sledovanie rakiet či komunikáciu v bojových zónach. Clayton Swope, zástupca riaditeľa projektu leteckej bezpečnosti v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), vysvetlil, že ak by Starlink neexistoval, americká vláda by nemala prístup ku globálnej konštelácii satelitov na nízkej zemskej orbite.
Starlink zároveň figuruje ako komerčne dostupná, relatívne lacná a za normálnych okolností spoľahlivá služba. Vojenské systémy ju využívajú práve preto, lebo nasadenie vlastnej alternatívy by si vyžadovalo desiatky miliárd dolárov a roky vývoja. Bryan Clark, expert na autonómne systémy z inštitútu Hudson, zhrnul, že tieto zraniteľnosti sú akceptovateľné, pretože výhody plynúce z dostupnosti Starlinku prevažujú nad rizikom výpadku.
Od Ukrajiny až po Tichý oceán
Starlink sa do popredia záujmu dostal počas ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, kedy SpaceX dodala Kyjevu tisíce satelitných terminálov. Táto udalosť ukázala, že Starlink dokáže fungovať spoľahlivo aj v aktívnych bojových podmienkach. Americká armáda si z toho vzala ponaučenie a začala Starlink intenzívne integrovať do vlastných systémov, od pechoty po námorníctvo. A práve v tom bode vznikla závislosť.
Táto závislosť je pritom ovzblášť citlivá v kontexte možného konfliktu v Tichomorí. Čína dlhodobo investuje do technológií schopných narušiť satelitné siete protivníka. Ide o takzvané protikozmické zbrane, vrátane kinetických striel aj elektronického rušenia.
Ak by Čína v prípade konfliktu dokázala znefunkčniť Starlink, malo by to priamy dopad na schopnosť amerického námorníctva koordinovať bezpilotné operácie. Práve preto sú závery interných dokumentov také dôležité. Problémom nie je len technická spoľahlivosť v bežných podmienkach, ale aj odolnosť voči nepriateľskému narušeniu.
Musk ako kľúčová politická osobnosť
Elon Musk, zakladateľ SpaceX, a teda majiteľ Starlinku, je súčasne jednou z kľúčových postáv americkej politiky. V čase vlády prezidenta Donalda Trumpa už stihol zastať funkciu v rámci vládnej iniciatívy DOGE, pričom dodnes zostáva blízkym spojencom Bieleho domu.
Demokratickí zákonodarcovia pritom dlhodobo varujú pred rizikami závislosti Pentagónu od jedinej firmy, ktorú navyše riadi najbohatší muž sveta.
Pentagón na otázky Reuters k tejto záležitosti (teda skôr problematike) nereagoval, komentár neposkytlo ani námorníctvo či samotná SpaceX. Hlavný informačný dôstojník Pentagónu Kirsten Davies sa obmedzila na vyhlásenie, že ministerstvo obrany využíva „viacero robustných a odolných systémov“. Toto tvrdenie však ťažko obstojí voči konkrétnym interným dokumentom.

Čo robiť, keď alternatíva neexistuje
V hre by teoreticky mohol byť Amazon (ako alternatíva k Starlinku), no ten napriek rokom vývoja a miliardovým investíciám stále neprevádzkuje svoju súperiacu sieť Kuiper vo veľkom meradle. Podľa Engadget mal Amazon do júla tohto roku vyslať na orbitu 1 600 satelitov. Reálny počet ale vraj bude menej ako polovičný: okolo 700. V súčasnosti je funkčných len pár stoviek satelitov Kuiper.
Pentagon teda stojí pred dilemou, na ktorú niet rýchleho riešenia. Závislosť od Starlinku je reálna, zdokumentovaná a systémová. Hľadanie alternatív je nevyhnutné, no pýta si čas. V medzičase si americké ozbrojené sily teda budú musieť poradiť s existujúcimi nástrojmi a aktívne pracovať na diverzifikácii komunikačnej infraštruktúry.

