Slobodný a neobmedzený prístup k informáciám je pre väčšinu západného sveta absolútnou samozrejmosťou. Otvoriť si ráno Instagram, pozrieť si video na YouTube, prečítať si nezávislé spravodajstvo či poslať správu cez WhatsApp je súčasťou našej každodennej rutiny. No takto to nefunguje všade. Dokonca ani v tak všeobecne vyspelej krajine, ako je Čína.
Práveže tu aktuálne prebieha masívna operácia, ktorej cieľom je tieto možnosti odobrať ďalším stovkám miliónov ľudí. Ak náhodou neviete, v Číne funguje niečo ako veľký firewall. Vo vnútrozemí sú zakázané západné služby, vrátane populárnych platforiem a chatovacích služieb. Na všetko tu majú vlastné alternatívy, predovšetkým WeChat, čo je de facto služba na všetko.
Jedinou cestou, ako sa tu možno k západným službám dostať, je použitie VPN (Virtual Private Network) služby. No čínska vláda postupne obmedzuje aj tie. Najnovšie nezávislé výskumy a priame svedectvá z vnútrozemia krajiny jasne naznačujú, že tamojšie vedenie krajiny spustilo doposiaľ najkoordinovanejšiu a najtvrdšiu vlnu represií voči akýmkoľvek pokusom o obchádzanie štátnej cenzúry.
Strach a cenzúra fungujú dokonale
Nový podrobný výskum, ktorý realizoval uznávaný inštitút Global Public Policy Institute (GPPI), prináša fascinujúci a detailný pohľad na to, ako reálne vyzerá internetová prevádzka v ostro sledovaných oblastiach. Upozornil na ňu server TechRadar.
Analytici sa zamerali na autonómnu oblasť Sin-ťiang (XUAR) na severozápade Číny. Zo štúdie, ktorá bola zostavená na základe detailnej analýzy viac ako 100-tisíc interných dokumentov z čínskej technologickej spoločnosti Geedge Networks, vyplývajú celkom šokujúce zistenia.
Mohlo by vás zaujímať
Podľa odhadov GPPI smerovali v priemernom týždni nanajvýš len 4 percentá z celkového objemu odchádzajúcej internetovej prevádzky cez VPN siete na zakázané zahraničné webové stránky. Výskumníci síce upresňujú, že oblasť Sin-ťiang môže byť v porovnaní so zvyškom pevninskej Číny extrémnym prípadom, hlavne kvôli dlhodobému útlaku domáceho ujgurského obyvateľstva, čo tamojších ľudí núti k obrovskej opatrnosti a prísnej autocenzúre. No aj tak je toto číslo v ostrom kontraste so západnými krajinami.
Napríklad podľa rozsiahleho prieskumu spoločnosti NordVPN z roku 2025 využívalo VPN služby v USA a Spojenom kráľovstve až 29 percent celkovej populácie.
“Či už prostredníctvom sofistikovaných technických prostriedkov, alebo prostredníctvom čistej politiky zastrašovania, Pekingu sa úspešne podarilo drasticky utlmiť schopnosť svojich občanov pristupovať k množstvu zahraničných platforiem, ktoré ľudia mimo Číny používajú bez rozmýšľania,” uvádzajú autori správy z GPPI.
Čierny apríl
Podľa správy austrálskej televíznej stanice ABC News odštartoval Peking úplne novú, mimoriadne agresívnu ofenzívu proti VPN sieťam. Začať s ňou mal len v apríli. Známy americký analytik zameraný na cenzúru Eric Liu pre ABC uviedol, že čínski poskytovatelia sieťovej infraštruktúry a telekomunikační operátori dostali priamy príkaz zhora, aby plošne zablokovali všetkým VPN službám prístup do svojich sietí.
Tento tlak sa stupňuje v konkrétnych dňoch, kedy potrebuje autoritársky režim za každú cenu obmedziť akúkoľvek nekontrolovanú komunikáciu medzi občanmi. Ide najmä o obdobie okolo výročia incidentu na námestí Tiananmen, ktoré pripadá na 4. jún.
Čínsky telekomunikačný priemysel je plne centralizovaný a vzhľadom na povahu tamojšej diktatúry je oficiálny prístup štátnych orgánov k osobným informáciám používateľov bežnou vecou.
Svedectvá skutočných ľudí, ktorých mená museli byť z bezpečnostných dôvodov pozmenené, to potvrdzujú. Študentka Lin pre ABC uviedla, že počas strednej školy používala VPN na sledovanie celebrít a noviniek na Instagrame. Keď sa však nedávno po ukončení vysokoškolského štúdia v Rakúsku vrátila do Číny, zistila, že daná VPN služba je po novom nepoužiteľná.
Podobne hovorí aj Billy, obyvateľ Hongkongu, ktorý pravidelne cestuje do vnútrozemia. “Je čoraz ťažšie nájsť stabilnú VPN. Čína je v poslednej dobe extrémne aktívna v zakazovaní a blokovaní VPN služieb,“ povedal. Ako príklad uvádza populárnu službu LetsVPN, ktorú predtým bežne používal. Od apríla však nefunguje, a to z dôvodu „dopadov nepretržitého a masívneho blokovania internetu“.
Skutočnosť, že štátna cenzúra je najsilnejšia práve okolo citlivých výročí, dokazuje aj ďalší fakt z reportu GPPI. Keď v období medzi májom a júnom 2023 úrady sledovali akúkoľvek zmienku o tiananmenskom incidente, prevádzka na aplikácii WhatsApp síce zaznamenala mierny nárast, no stále tvorila úbohé 2 percentá z celkovej odchádzajúcej internetovej premávky.
Ktoré VPN sú v hľadáčiku vlády?
Je dôležité spresniť, že zásahy sa robia hlavne voči službám, ktoré čínske úrady označujú ako neautorizované. Virtuálne privátne siete sú totiž v Číne technicky dostupné a legálne, no iba vtedy, ak prejdú oficiálnym schválením a certifikáciou. To však so sebou prináša obrovský háčik. Tieto štátne VPN umožňujú vládnym orgánom kompletný dohľad nad celou sieťovou prevádzkou. Niekedy je aj na ich používanie potrebné úradné povolenie.
Správa GPPI tvrdí, že čínske firmy a podnikatelia majú povolené tieto štátne VPN používať, aby mohli komunikovať so zahraničnými partnermi a pristupovať k inak zakázaným pracovným nástrojom (napríklad spoločne pracovať s americkými kolegami na súbore v Google Docs). Avšak tie najdôležitejšie vlastnosti, kvôli ktorým si ľudia na Západe špičkové VPN predplácajú, teda šifrovanie, anonymita a ochrana pred zvedavými očami tretích strán, pri čínskych alternatívach neexistujú.
