Blokáda Hormuzského prielivu a eskalácia konfliktu na Blízkom východe spúšťajú reťazovú reakciu na globálnych energetických trhoch. Ceny ropy opäť vyskočili nad 100 dolárov za barel a viaceré krajiny začali hromadiť energetické zásoby. Medzinárodné inštitúcie varujú, že práve tento postup môže krízu ešte viac prehĺbiť, píšu Správy STVR.
Blokáda lodí a hrozba odvetných úderov
V pondelok 13. apríla americká armáda zahájila blokádu lodí opúšťajúcich iránske prístavy. Teherán reagoval hrozbou odvetných úderov voči prístavom susedných krajín v Perzskom zálive. Svetové trhy na to vzápätí odpovedali presne tak, ako sa všetci báli: ceny ropy prekonali hranicu 100 dolárov za barel a vyhliadky na skoré znovuotvorenie Hormuzského prielivu, úzkej vodnej cesty, cez ktorú prechádza približne pätina globálnej ropy, sa výrazne vzdialili.
Hormuzský prieliv má pre globálnu energetiku strategický význam. Cez tento koridor prúdi obrovský objem ropy a zemného plynu smerujúci predovšetkým do ázijských krajín. Akékoľvek obmedzenie prepravy sa okamžite premieta do cien komodít po celom svete.
Uvoľnili sa rekordné zásoby, no problém trvá
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) reagovala uvoľnením 400 miliónov barelov ropy zo strategických rezerv. Podľa šéfa agentúry Fatiha Birola ide o historicky najväčší objem, aký kedy IEA sprístupnila. Sám však priznal, že toto opatrenie len zmierňuje dopady, nie odstraňuje ich príčiny.
IEA zároveň monitoruje všetky energetické zariadenia v regióne a uvádza, že tretina z poškodených zariadení na Blízkom východe utrpela vážne škody.
Birol tiež upozornil, že kríza sa netýka iba ropy a zemného plynu. Medzi ohrozenými komoditami sú aj hnojivá, petrochemikálie, hélium a ďalšie suroviny, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou globálnych dodávateľských reťazcov. Zároveň zdôraznil, že v zálohe zostáva ešte zvyšných 80 percent strategických rezerv, čo znamená, že stále existuje priestor na prípadné ďalšie intervencie.
Hromadenie zásob zhoršuje stav ekonomiky
Kým IEA apeluje na koordinovaný prístup, niekoľko krajín (Birol ich konkrétne nemenoval) volí opačnú stratégiu, a teda zadržiavajú svoje energetické rezervy a zavádzajú obmedzenia vývozu. Takéto kroky pritom nerovnováhu na trhoch ešte väčšmi prehlbujú a zvyšujú tlak na krajiny, ktoré vlastnými zásobami nedisponujú.
Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová upozornila, že hromadenie ropy a plynu najviac bolí krajiny Ázie, Subsaharskej Afriky a Tichomorského regiónu. Tie sú na dovoze energií závislé a nemajú kapacity na to, aby sa pred takýmto výpadkom ochránili. Georgievová zdôraznila, že koordinovaný postup medzinárodného spoločenstva je nevyhnutný, keďže jednostranné kroky jednotlivých štátov situáciu iba zhoršujú.
Reaguje aj svetová banka
Prezident Svetovej banky Ajay Banga v rozhovore pre agentúru Reuters, o ktorom informoval portál Energy-Hub, varoval, že konflikt bude mať na globálnu ekonomiku reťazové dopady bez ohľadu na to, či krehké prímerie vydrží. Podľa základného scenára, teda v prípade rýchleho ukončenia konfliktu, by globálny rast mohol klesnúť o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu, inflácia by sa zvýšila o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. Pri dlhšom trvaní vojny by však pokles rastu dosiahol až jeden percentuálny bod a inflácia by stúpla o takmer jeden percentuálny bod.
Neprehliadnite
Konflikt okrem cien ropy a plynu narušil aj dodávky hnojív, hélia a ďalších komodít, ako aj cestovný ruch a leteckú dopravu. Banga upozornil, že Svetová banka už rokuje s niektorými rozvojovými krajinami, vrátane malých ostrovných štátov bez vlastných zdrojov energie, o čerpaní prostriedkov z existujúcich krízových programov. Banka zároveň varuje štáty pred zavádzaním neudržateľných energetických dotácií, ktoré by mohli v budúcnosti prehĺbiť ich ekonomické problémy.
Aj Slovensko je pod tlakom
Pochopiteľne, kríza neobchádza ani Slovensko. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír už upozornil, že slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť len o 0,5 percenta a inflácia by mohla dosiahnuť 3,9 percenta. Tieto odhady pritom vychádzajú z relatívne priaznivého scenára, a síce rýchleho ukončenia konfliktu.
Ak by vojna trvala dlhšie a poškodenie energetickej infraštruktúry by bolo rozsiahlejšie, slovenská ekonomika by podľa Kažimíra v tomto roku nerástla vôbec a inflácia by mohla siahať na úrovne okolo šesť percent. Slovensko ako malá a otvorená ekonomika je na takéto externé šoky obzvlášť citlivé.
Už bolo aj horšie
Vývoj situácie vrhá tieň na jarné zasadnutia MMF a Svetovej banky prebiehajúce tento týždeň vo Washingtone. Obe inštitúcie avizovali revíziu prognóz globálneho rastu smerom nadol a inflácie smerom nahor. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) medzitým oznámila, ako informujú Seznam Zprávy, uvoľnenie piatich miliárd eur na podporu krajín postihnutých konfliktom so zameraním na energetickú bezpečnosť.
e15.cz pritom upozorňuje, že tento rok nie je priamym opakovaním scenáru energetickej krízy z roku 2022, kedy začala vojna na Ukrajine. Európa dnes disponuje odolnejšou infraštruktúrou, vyššou kapacitou obnoviteľných zdrojov a diverzifikovanejšími dodávateľmi skvapalneného zemného plynu.
Zásobníky plynu v EÚ sú ale momentálne naplnené len na zhruba 28 percent kapacity, čo pri predĺžení konfliktu pred zimou nepochybne vyvolá tvrdý boj o doplnenie zásob.
Požiadavky a výzvy na medzinárodnú koordináciu sú jasné, no ich účinnosť závisí od toho, či sa jednotlivé štáty rozhodnú uprednostniť spoločný záujem pred krátkodobou ochranou vlastných rezerv. Kým neexistuje odpoveď na túto otázku, globálna energetická kríza sa prehlbuje. A žiaľ, jej koniec je aktuálne rovnako v nedohľadne ako rýchle otvorenie Hormuzského prielivu.
