Slovenská ekonomika nezačala rok 2026 úplne najlepšie. Je v oslabenom stave a nová prognóza Národnej banky Slovenska (NBS) naznačuje, že v dohľadnej dobe to nebude lepšie. Centrálna banka konkrétne vo svojej jarnej prognóze zverejnenej 31. marca 2026 odhaduje, že hrubý domáci produkt vzrastie v tomto roku len o 0,5 percenta a inflácia dosiahne 3,9 percenta.
Za týmito číslami stojí kombinácia dlhodobo slabého výkonu domácej ekonomiky a nového geopolitického šoku v podobe vojny na Blízkom východe. Tento rok sa v očiach centrálnej banky javí ako jeden z najnáročnejších pre slovenské hospodárstvo za posledné roky.
Slabý rast, reálne mzdy na bode mrazu
Prognóza NBS vychádza z predpokladu, že vojna v Iráne a širšom priestore Blízkeho a Stredného východu skončí relatívne rýchlo, teda v horizonte niekoľkých týždňov. Iba za tohto predpokladu je podľa centrálnej banky dosiahnuteľný rast o 0,5 percenta.
Ako na tlačovej konferencii priblížil guvernér NBS Peter Kažimír, ide napriek všetkému o relatívne priaznivý scenár. „Mali sme tu jednu vojnu, máme vojny dve, mali sme množstvo geopolitických problémov, problémov v ekonomike, máme tých problémov oveľa viac,“ uviedol podľa spravodajského portálu TASR. V tomto scenári by inflácia dosiahla okolo 4 percent, mzdy by rástli podobným tempom a reálny rast kúpnej sily by bol takmer nulový. Zamestnanosť by zostala stabilná, len s miernym nárastom nezamestnanosti.
Nová predpoveď je oveľa temnejšia ako odhady z konca minulého roka. V decembrovej prognóze NBS predpokladala rast HDP v tomto roku na úrovni 0,6 percenta. Februárový výbor pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií SR pracoval s odhadom 1 percenta, pričom rátal s podporou finišujúceho Plánu obnovy a odolnosti SR. Aktuálne čísla centrálnej banky teda predstavujú ďalšie prehodnotenie smerom nadol.
Pokles ekonomiky a inflácia nad 6 percent
Pokiaľ by sa však konflikt v Iráne predĺžil a spôsobil rozsiahlejšie škody na energetickej infraštruktúre, výsledky by boli výrazne horšie. Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth na tlačovej konferencii popísal negatívny scenár, v ktorom ceny energií zostávajú na vysokej úrovni až do roku 2028, finančné trhy sú nepokojné a dôvera domácností aj firiem klesá.
„V tomto scenári očakávame, že vojna bude trvať podstatne dlhšie v priebehu tohto roku a že budú značné škody na infraštruktúre. Ceny energií zostanú na veľmi vysokej úrovni až do roku 2028. Toto bude sprevádzané vyhrotenou neistotou na finančných trhoch, ale aj v spoločnosti,“ vysvetlil.
V tomto prípade by slovenská ekonomika v preibehu tohto roku mierne klesla o 0,3 percenta a v tom budúcom by oživila len na 1,1 percenta. Inflácia by medzitým dosiahla 5,4 percenta a v nasledujúcich dvoch rokoch by sa dlhodobo držala nad 6-percentnou hranicou. Priamo by to pocítil aj trh práce; NBS varuje pred stratou pracovných miest. Horváth zároveň nevylučuje štátnu pomoc, no nie je si ňou istý.
Zásah pre ceny energií
Irán, Irak, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty patria medzi kľúčových svetových producentov ropy a zemného plynu. Konflikt, ktorý vypukol v regióne, zasiahol aj logistiku surovín cez Hormuzský prieliv, respektíve jednu z najdôležitejších námorných trás pre vývoz ropy na svete.
Neprehliadnite
Podľa OECD dlhšie obdobie vysokých cien energií výrazne zvyšuje náklady podnikov a infláciu s priamym negatívnym dopadom na hospodársky rast. Portál info.cz referoval, že ceny ropy krátko po vypuknutí konfliktu vystúpili na 85 dolárov za barel a ceny plynu na európskom trhu na 55 eur za MWh, čo v porovnaní s obdobím pred vojnou predstavuje nárast v rádoch desiatkach percent.
Slovensko je pritom v tomto smere obzvlášť zraniteľné. Kažimír opakovane zdôraznil, že sme malá a otvorená ekonomika, ktorá je podstatne citlivejšia na vonkajšie šoky. Slovenský priemysel, silne orientovaný na automobilovú výrobu a energeticky náročné spracovateľské odvetvia, je na ceny energií a exportný dopyt zvlášť náchylný. Každý trvalý nárast cien ropy sa teda rýchlo prenáša do výrobných nákladov a v konečnom dôsledku aj do koncových cien pre spotrebiteľov.
Dlhší trend slabého výkonu
Je ale nutné podotknúť, že jarná prognóza NBS nie je prvým varovným signálom. Už v januári uviedla, že inflácia HICP vzrástla v tom mesiaci medziročne o 4,2 percenta, pričom rast ťahali najmä energie a potraviny. Deficit verejných financií sa pohybuje na úrovni 4,5 percenta HDP, čo znamená, že sa vzďaľuje od vládneho cieľa.
Späť k prognóze z decembra, vtedy NBS naznačovala, že výraznejší rast je možné očakávať až v rokoch 2027 a 2028, kde sa podľa Trend.sk predpokladalo zrýchlenie na 2,5 percenta. Tieto výhľady sú však teraz podmienené tým, ako rýchlo sa geopolitická situácia na Blízkom východe stabilizuje.
Dopad hlavne na bežných ľudí
Rast miezd na úrovni okolo 4 percent pri rovnakej inflácii znamená stagnáciu reálnej kúpnej sily a nulový nárast životnej úrovne. Vyššie ceny energií zasiahnu najmä domácnosti s nižšími príjmami, ktoré na energie vydávajú relatívne väčší podiel svojho rozpočtu. Pre firmy zase ide o ďalší tlak na marže v prostredí, kde globálny dopyt nestojí na pevnom základe.
NBS deklaruje, že situáciu bude priebežne monitorovať a prognózy aktualizovať podľa vývoja konfliktu. Najbližšia príležitosť sa naskytne v rámci letného výhľadu centrálnej banky.
