Zdá sa, že pohodlné časy sa pre mnohých slovenských podnikateľov skončili. Finančná správa totiž priebežne zintenzívňuje tlak na dodržiavanie pravidiel evidencie tržieb. Marcové kontroly systému eKasa pritom zas a znova potvrdili, že podnikatelia stále robia vážne chyby, či už vedome alebo cielene. Z celkového počtu 1 594 vykonaných kontrol inšpektori odhalili porušenie zákona v 382 prípadoch, teda takmer v každej štvrtej skontrolovanej prevádzke. Na základe informácií SITA to píše interez.sk.
Najčastejším zisteným nedostatkom zostáva nezaevidovanie tržby, ktoré sa zistilo v 210 prípadoch. Finančné sankcie uložené za marcové porušenia dosiahli celkovú sumu 273 880 eur a v dvoch prípadoch pristúpili kontrolóri aj k zákazu predaja pre opakované porušovanie pravidiel.
Kontroly sa sústredili predovšetkým na segment pohostinstiev a jedální, ktoré z hľadiska daňovej disciplíny dlhodobo patria medzi rizikové sektory. Zároveň to sú oblasti, kde Finančná správa SR opakovane nachádza najväčší priestor pre šedú ekonomiku.
Kontrolóri sa na tieto podniky zameriavajú pravidelne a systematicky, keďže platby v hotovosti a vysoký obrat sezónnych zákazníkov vytvárajú ideálne podmienky pre obchádzanie pokladničných povinností.
Zistili pokrok, no nedostatočný
Výsledky za celý prvý štvrťrok 2026 naznačujú určité zlepšenie oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Za prvé tri mesiace tohto roka Finančná správa odhalila 1 213 porušení zákona, pričom 640 z nich sa týkalo nezaevidovaných tržieb.
V rovnakom období minulého roka evidovali kontrolóri až 1 484 porušení, z toho 933 práve pre neevidovanie tržieb. Ide teda o pokles o 18 percent v celkovom počte porušení a o 31 percent v najčastejšom type pochybenia.
Za zmienku tiež stojí rozdiel v priemernej výške pokút, ktorá sa za prvý kvartál vyšplhala na 1 185 eur. Celkový objem sankcií za toto obdobie pritom dosiahol 894-tisíc eur. Tvrdší prístup štátu dokumentujú aj dva prípady, keď kontrolóri uložili podnikateľom zákaz činnosti až na 72 hodín, čo je opatrenie vyhradené pre závažné, prípadne opakované porušenia pravidiel.
Od januára platia nové pravidlá
Ako upozorňujú Netky.sk, rok 2026 priniesol do oblasti evidencie tržieb zásadné zmeny. Od 1. januára 2026 platia výrazne prísnejšie sankcie za nezaevidovanie tržby. Pokuta sa pohybuje od 1 500 do 20 000 eur, pri opakovanom porušení môže dosiahnuť až 40 000 eur a v krajnom prípade viesť aj k zrušeniu živnostenského oprávnenia.
Zároveň sa rozšíril okruh podnikateľov, ktorí sú povinní evidovať tržby, čo znamená, že kontroly sa týkajú širšieho spektra prevádzok ako doteraz. Popri tradičných rizikových oblastiach (pohostinstvá, jedálne, taxislužby) sa Finančná správa v tomto roku viac zameriava aj na kaderníctva, kozmetické salóny a ďalšie prevádzky, kde sa platby realizujú prevažne v hotovosti.
Neprehliadnite
2,7 milióna eur v nepriznaných tržbách
Okrem bežných terénnych kontrol využíva Finančná správa aj technické expertízy registračných pokladníc. Ide o hĺbkové analýzy zariadení schopné odhaliť manipulácie s evidenciou tržieb. Doposiaľ bolo v tomto roku vypracovaných šesť takýchto expertíz, ktoré odhalili nepriznané tržby v hodnote viac ako 2,7 milióna eur. To je suma, ktorá ďaleko presahuje bežné administratívne pochybenia, a teda poukazuje na zámerné obchádzanie pokladničných povinností.
Finančná správa dlhodobo upozorňuje, že nepriznané tržby v maloobchode a službách dosahujú každoročne okolo jednej miliardy eur. Po prepočte na daň z príjmov a DPH to predstavuje výpadok verejných príjmov v rozsahu 300 až 400 miliónov eur ročne, píšu Topky.sk.
Šedá ekonomika stále funguje
Problém neevidovania tržieb, úmyselného či nie, je súčasťou širšieho fenoménu, ktorý sa nazýva šedá ekonomika. Hoci nekalých praktík ubudlo, na Slovensku stále ide o veľký problém.
Podľa správy Európskeho parlamentu dosahovala tieňová ekonomika na Slovensku v roku 2024 úroveň 13,1 percenta HDP, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje takmer 17 miliárd eur. Hoci je tento podiel nižší ako priemer Európskej únie, objem nezdokumentovaných ekonomických aktivít zostáva celkom výrazný.
Výber daní pritom vlani presiahol dôležitý míľnik, konkrétne sumu 20 miliárd eur (vôbec po prvýkrát), čo prezident Finančnej správy Jozef Kiss pripísal práve zvýšeniu efektivity daňových kontrol. Počet kontrol v systéme eKasa sa v posledných dvoch rokoch zvýšil o 133 percent a efektivita daňových kontrol dosiahla 82,2 percenta; pri rizikových podnikateľských reťazcoch až 90 percent.
Nástroj ochrany poctivých podnikateľov
Finančná správa medzičasom komunikuje pokračovanie v systematických kontrolách, predovšetkým s dôrazom na rizikové odvetvia a opakovaných porušovateľov.
Kontroly podľa nej neplnia len represívnu funkciu. Vyšším cieľom, ak sa to tak dá nazvať, je skôr ochrana poctivých podnikateľov pred nekalou konkurenciou tých, ktorí si neplnením daňových povinností umelo znižujú náklady a získavajú tak neférovú cenovú výhodu.
Skúsenosti z predchádzajúcich kontrolných akcií pritom celkom jasne ukazujú, že hrozba kontroly skutočne funguje ako silný odstrašujúci faktor. Pri akciách zameraných napríklad na taxislužby alebo kaviarne vzrástli evidované tržby v kontrolovaných oblastiach v niektorých prípadoch až o 19 percent (oproti obdobiu bez kontrol).
To je celkom jasný náznak, že časť podnikateľov neeviduje tržby nie z nevedomosti, ale vedome a kalkulovane. Skutočnou výzvou preto zostáva nielen tlak na dodržiavanie pravidiel, ale aj zmena podnikateľskej kultúry, teda primäť ľudí k tomu, aby eKasu vnímali nie ako byrokratickú záťaž, ale ako štandardný nástroj transparentného podnikania.
