Sociálna poisťovňa začala tento mesiac prvýkrát rozposielať dôchodkové prognózy, a to takmer 3,5 milióna poistencom na Slovensku. Dokument má ľuďom ukázať, aký dôchodok môžu v budúcnosti očakávať. Odborníci však upoozrňujú, že na čísla v prognóze sa nemožno spoliehať na sto percent, pričom niektoré z nich môžu byť pre bežného človeka dokonca zavádzajúce. Kľúč k správnemu pochopeniu prognózy podľa nich spočíva v jedinom percentuálnom ukazovateli, píšu Správy STVR.
Čo presne dôchodková prognóza hovorí?
Sociálna poisťovňa začala prognózy rozosielať začiatkom tohto mesiaca. Poistencom chodia do elektronickej schránky, na e-mail, poštovej schránky alebo do Elektronického účtu poistenca. Konkrétny spôsob závisí od toho, aký spôsob doručenia si poistenec nastavil.
Dokument obsahuje niekoľko kľúčových údajov, napríklad počet rokov dôchodkového poistenia (evidovaných k 31. decembru 2025), predpokladaný dôchodkový vek, hodnotu osobného mzdového bodu a odhad výšky starobného aj predčasného dôchodku z prvého a druhého piliera. Výška odhadovaného dôchodku je pritom vyjadrená v troch scenároch, menovite základnom (najviac pravdepodobnom) optimistickom (najlepšom možnom) a pesimistickom (najhoršom možnom).
Z poistenca na poistenca sa pritom prognóza odlišuje nielen sumami, ktoré obsahuje, ale aj frekvenciou zasielania. Poistenci nad 50 rokov budú prognózu dostávať každý rok, mladší poistenci raz za päť rokov. Sociálna poisťovňa totiž vie, že ľudia, ktorí majú k dôchodkovému veku najbližšie, potrebujú pravidelnejšiu aktualizáciu. Pre mladých, ktorí majú pred sebou ešte dekády práce, dôchodková prognóza zatiaľ nemá príliš veľký význam.
Aby ste mohli dostať dôchodkovú prognózu, musíte mať viac ako 18 rokov a mať v evidencii aspoň 1 rok dôchodkového poistenia. Prognózu nedostanú tí, ktorí už poberajú starobný alebo predčasný starobný dôchodok, ani invalidní dôchodcovia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek.
Absolútne čísla môžu klamať
Asi celkom pochopiteľne, väčšina ľudí sa pri pohľade na prognózu zameria na jedno konkrétne číslo, a síce odhadovanú sumu dôchodku v eurách. Veď to, koľko budú dostávať, je ten jediný dôležitý údaj, nie? Žiaľ, nie je to také jednoduché.
Experti upozorňujú, že zameriavať sa iba na výsledok nie je úplne rozumné, hlavne pre mladších poistencov. Ako vysvetlil finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pre STVR, oveľa dôležitejším ukazovateľom je takzvaná miera hrubej náhrady, teda percentuálny pomer medzi odhadovaným dôchodkom a zárobkom, ktorý bude mať poistenec v roku odchodu do dôchodku.
„Pre mladých ľudí je dôležité úplne posledné číslo na prvej strane. Hovorí o miere náhrady, čiže aký bude dôchodok oproti príjmu,“ potvrdil aj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Prečo? Odpoveď je v podstate logická. Konkrétna suma v eurách niekoho, kto pôjde do dôchodku o tridsať či štyridsať rokov, sa bude vplyvom inflácie, rastu miezd a legislatívnych zmien výrazne líšiť od dnešnej hodnoty peňazí. Percentuálny pomer naopak zachováva relatívnu výpovednú hodnotu, bez ohľadu na budúci vývoj cien a miezd.
Čo konkrétne čísla znamenajú
V prognózach sa podľa analytika Búlika môžu objaviť hodnoty miery náhrady od 30 do 70 percent. Ako upozornil Šuster, ak je toto číslo nižšie ako 50 percent, dôchodok nebude schopný dostatočne nahradiť príjmy z práce. V takom prípade by sa poistenec mal vo vlastnom záujme poobzerať aj po iných riešeniach, teda sa nespoliehať len na dôchodok. Môže ísť napríklad o investovanie.
Pre lepšie pochopenie Bulík poskytol aj hypotetický príklad. Ak by niekto zarábal tesne pred dôchodkom 1 500 eur v hrubom, čo zodpovedá dnešnej čistej mzde okolo 1 100 eur, pričom jeho miera náhrady by bola 50 percent, dôchodok by dosiahol približne 750 eur mesačne. Rozdiel medzi príjmom a dôchodkom by tak bol až 350 eur mesačne.
Experti zároveň apelujú na ľudí, aby sa nespoliehali ani na relatívne priaznivé číslo. Dôvodom sú veľmi pravdepodobné politické zmeny. Akékoľvek budúce zásahy do legislatívy môžu mieru náhrady znížiť, podobne ako sa to stalo v minulosti napríklad v Grécku. Inak povedané, prognózy predstavujú len odhad na základe aktuálnych pravidiel a ekonomických predpokladov. Nie je to sľub, že dostanete presne toľko peňazí, koľko sa v dokumente uvádza.
Pozor na chýbajúce roky
Ako sme vás informovali na našom webe, okrem miery náhrady je dôležité skontrolovať aj prehľad evidovaných období poistenia. Viacerí poistenci si totiž po doručení prognózy všimli, že im v evidencii chýba časť odpracovaných rokov, v niektorých prípadoch dokonca celé dekády.
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr vysvetlil, že chýbajúce roky nemusia automaticky znamenať chybu na strane zamestnávateľa ani zamestnanca. Príčinou môže byť aj to, že záznamy pochádzajú z obdobia spred plnej digitalizácie. Výpočet prognózy vychádza výlučne z dát, ktoré mala poisťovňa zaevidované k 31. decembru 2025.
Problém je to celkom vážny. Každý chýbajúci rok priamo ovplyvní výšku dôchodku, ako aj nárok na predčasný dôchodok, minimálny dôchodok, dokonca aj samotný nárok na riadny starobný dôchodok. Našťastie, existuje riešenie. Poistenci, ktorým v prognóze chýbajú odpracované roky, musia Sociálnej poisťovni doručiť doklady preukazujúce ich pracovnú históriu. Môže ísť o pracovné zmluvy, potvrdenia od zamestnávateľa alebo výplatné pásky.
Podľa Kontúra je najlepšie prísť s dokladmi osobne na pobočku poisťovne. Pochopiteľne, doloženie potrebných údajov je najlepšie príliš neodkladať, keďže zamestnávatelia nezriedka končia a dôležité papiere sa majú tendenciu strácať.
