Deti zverené príbuzným len na papieri, sirotské dôchodky vyplácané ľuďom, ktorí sa o deti reálne nestarajú, a prídavky na deti smerujúce na adresu, kde dieťa fyzicky nežije. Aj na Slovensku sú takéto machinácie oveľa častejším javom, než by ste si mysleli. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si to riadne uvedomuje. A nielenže si to uvedomuje, dokonca aj koná. Predstavilo balík zákonov zameraný na takzvané fiktívne náhradné starostlivosti, ktorý má vstúpiť do platnosti 1. januára 2027, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Náhradná starostlivosť je zákonný inštitút, cez ktorý môže byť dieťa zverené do starostlivosti príbuzného, pokiaľ ho z rôznych dôvodov nemôžu alebo nechcú vychovávať rodičia. K zvereniu dochádza na základe súdneho rozhodnutia.
Pochopiteľne, náhradný rodič má nárok na viaceré sociálne dávky, napríklad osobitný opakovaný príspevok pre náhradného rodiča, sirotský dôchodok a prídavok na dieťa. Osobitný opakovaný príspevok predstavuje 2,4-násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Vypláca sa mesačne za každé zverené dieťa.
Pokiaľ to takto naozaj je, štát nemá problém. No žiaľ, niekedy je dieťa náhradnému rodičovi zverené len formálne a v skutočnosti naďalej žije so svojimi biologickými rodičmi. Minister práce Erik Tomáš na tlačovej konferencii prehlásil, že takéto prípady existujú a štát doteraz nemal efektívny nástroj na ich odhalenie. Dávky pritom tečú ďalej.
Súd rozhodol, štát nekontroloval
Na to, aby bolo dieťa formálne zverené do náhradnej starostlivosti, je potrebné súdne rozhodnutie a splnenie zákonných podmienok. Problémom je, že po súdnom rozhodnutí štát pravidelne nekontroluje skutočný stav. Biologickí rodičia sa môžu časom vrátiť domov, prípadne sa k nim dieťa vráti z vlastnej iniciatívy, no podľa oficiálnych papierov je stále v starostlivosti náhradného rodiča. Tomu tak štát naďalej vypláca príspevky.
Zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa síce stanovuje podmienky čerpania, no chýba mechanizmus ich priebežného overovania. Nový zákon má presne toto zmeniť.
Legislatíva má zaviesť aktívne kontroly v domácnostiach a krížové porovnávanie dát medzi úradmi, napríklad porovnanie miesta trvalého pobytu dieťaťa s miestom, kde sa fakticky zdržiava. Takto vraj štát bude môcť odhaliť situácie, kde je na jednej adrese hlásené dieťa, no reálne tam nebýva.
Do medzirezortného pripomienkového konania chce rezort tento zákon predložiť do konca júna. Ak všetko prebehne bez väčších komplikácií, zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2027.
Dôležitá hranica
Nastaviť tento zákon primerane, aby nikomu neškodil, však nebude jednoduché. Balansuje totiž na hrane medzi ochranou dieťaťa a ochranou súkromia rodiny. Náhradná starostlivosť je vo svojej zákonnej podobe nástrojom ochrany dieťaťa, nie hlavne sociálnou dávkou. Preverovanie starostlivosti by teda malo byť upriamené na blaho dieťaťa, nie iba na kontrolu toho, kam idú dávky.
Niektorí odborníci tiež upozorňujú, že kontroly v domácnostiach zasahujú do súkromného života rodín. Zákon preto bude musieť veľmi jasne vymedziť podmienky, za ktorých môže dôjsť ku kontrolám, kto ich môže vykonávať a aké sú procesné záruky pre dotknuté osoby.
Ak tieto mantinely zákon nenastaví, hrozí, že bude napadnuteľný na Ústavnom súde alebo pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Rezort práce má veľa práce
Balík zákonov zameraných na fiktívne náhradné starostlivosti je pritom len jednou z dôležitých vecí, ktorú aktuálne Tomášov rezort rieši. Okrem fiktívnej náhradnej starostlivosti sa v minulých mesiacoch zaoberal aj zneužívaním ošetrovného, chybami v dôchodkových prognózach aj pokutovaním formálnych pochybení v podnikaní.
Spoločným menovateľom týchto iniciatív je snaha lepšie prepojiť dátové systémy, automatizovať overovanie podmienok a zmenšiť manévrovací priestor pre špekulantov. No len čas ukáže, či sa mu to podarí. Hlavné bude správne skonštruovať príslušné zákony. Posledné mesiace viackrát ukázali, akú paseku môže narobiť nejasná formulácia dôležitej legislatívy.
