Irán v aktuálnom konflikte na Blízkom východe nasadil balistickú raketu Sejjil, dvojstupňovú zbraň stredného doletu s dosahom približne 2 000 kilometrov, ktorá dokáže z iránskeho územia zasiahnuť prakticky celý región vrátane Izraela.
Prvé správy o použití Sejjilu sa podľa denníka The Economic Times objavili približne v polovici marca. Raketa mala byť odpálená v rámci širšej vlny útokov na ciele spojené s Izraelom a Spojenými štátmi. Iránske štátne médiá označili tieto údery za koordinované akcie zamerané na vojenské pozície v regióne.
Pripravené sú prakticky okamžite
Sejjil je poháňaná tuhým palivom. To je vlastnosť, ktorá ju zásadne odlišuje od starších iránskych rakiet typu Shahab. Tie využívajú kvapalné palivo a pred odpálením vyžadujú zdĺhavé tankovanie, počas ktorého sú zraniteľné voči preventívnym úderom.
Rakety na tuhé palivo sú skladované v stave pripravenom na okamžité odpálenie. Reakčný čas sa tak skracuje na minimum a zároveň klesá riziko, že protivník odhalí odpaľovaciu pozíciu ešte pred štartom. Tento typ pohonu využívajú aj technologicky najvyspelejšie armády sveta, čo zaraďuje Sejjil medzi moderné balistické systémy.
Na oblohe „tancuje“
Raketa si vyslúžila prezývku „tancujúca raketa“. Dôvod je jednoduchý. Sejjil dokáže meniť trajektóriu počas letu alebo v záverečnej fáze dopadu, čo výrazne komplikuje jej zachytenie obrannými systémami.
Presné technické detaily nie sú verejne známe, no odborníci predpokladajú využitie manévrovateľných návratových hlavíc. Protiraketové systémy fungujú na princípe predvídania dráhy letu strely, a ak raketa túto dráhu aktívne mení, šanca na úspešný zásah obrannou strelou výrazne klesá. Práve kombinácia vysokej rýchlosti balistickej strely a schopnosti meniť smer robí zo Sejjilu mimoriadne ťažký cieľ pre akúkoľvek protivzdušnú obranu.
Aké obranné systémy má k dispozícii Izrael?
18 metrov a 23 ton
Sejjil meria na dĺžku približne 18 metrov. Štartovacia hmotnosť presahuje 23 ton. Bojová hlavica váži okolo 700 kilogramov, čo postačuje na zničenie rozsiahlych cieľov vrátane vojenských základní či kritickej infraštruktúry.
Raketa je odpaľovaná z mobilných zariadení, ktoré sa dokážu rýchlo presúvať a meniť pozície. Odhalenie a prípadné zničenie takéhoto odpaľovacieho vozidla pred odpálením je preto značne komplikované. Mobilita celého systému tak pridáva ďalšiu vrstvu ochrany k už aj tak rýchlemu reakčnému času, ktorý umožňuje pohon na tuhé palivo.
Vývoj rakety sa pritom začal už koncom 90. rokov. Prvé úspešné testy prebehli v roku 2008 a následné skúšky priniesli zlepšenia v oblasti presnosti, doletu aj navigácie. Dlhé roky plnila Sejjil predovšetkým úlohu odstrašujúceho prostriedku, no jej nasadenie v aktuálnom konflikte tento status zmenilo.
V minulosti tento typ rakety zasiahol aj nemocnicu v izraelskom meste Be’er Sheva, čo ukázalo jej reálnu ničivosť mimo vojenských cieľov.
