Plány slovenskej vlády na ozdravenie verejných financií podľa najnovších čísel narážajú na tvrdú realitu. Európska komisia vo svojej jesennej prognóze očakáva, že schodok rozpočtu dosiahne v roku 2025 až 4,6 percenta HDP, čo je o pol percentuálneho bodu viac, než predpokladá ministerstvo financií vedené Ladislavom Kamenickým. Podobný rozdiel má pretrvať aj v rokoch 2026 a 2027.
Vývoj je pritom dôležitý nielen pre samotný deficit, ale aj pre budúci dlh štátu, hospodársky rast či zamestnanosť. Európska komisia, ratingové agentúry aj slovenskí analytici sa zhodujú, že vláda svoje konsolidačné možnosti vníma optimistickejšie, než podľa dostupných dát zodpovedá realite.
Deficit vyšší, než vláda tvrdí
Podľa odhadov Európskej komisie sa má deficit verejných financií Slovenska udržať na zvýšených úrovniach aj v ďalších rokoch. V roku 2027 by mal vystúpiť až na 5,3 percenta HDP. Komisia tým dáva najavo, že súčasnej vládnej stratégii znižovania schodku nedôveruje, hoci minister financií na sociálnych sieťach prezentuje grafy, podľa ktorých Slovensko údajne konsoliduje najrýchlejšie v celej eurozóne.
Rozdiel medzi vládnymi a bruselskými číslami vysvetľuje Pavol Majher z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa neho Európska komisia nepreberá údaje z Bratislavy automaticky, ale používa vlastné makroekonomické predpoklady aj odhad účinnosti prijatých opatrení. Výsledkom je, že jej odhad je pesimistickejší než oficiálne prognózy ministerstva financií.
Konsolidácia z extrémneho základu
Aj medzinárodné ratingové agentúry upozorňujú, že vláda svoj optimizmus preháňa. Fitch Ratings aj S&P Global predpokladajú deficit na úrovni okolo 4,5 percenta HDP, teda bližšie k odhadom Bruselu než k číslam prezentovaným vládou. Podľa nich vzniká konsenzus európskych aj globálnych inštitúcií, že slovenská konsolidácia je slabšia, než pripúšťa vláda.
Aj keby sa však podarilo naplniť vládne plány, mnohí ekonómovia pripomínajú, že Slovensko vychádza z veľmi vysokého schodku. Už v roku 2025 má patriť medzi krajiny s vyššími deficitmi v EÚ. Deficit by tak mal byť šiesty najvyšší v Únii. Analytik VÚB banky Michal Lehuta upozorňuje, že viaceré štáty majú podstatne nižšie deficity, a preto nemusia pristupovať k tak výraznej konsolidácii.
Prečítajte si tiež
Rastúci dlh a slabá ekonomika
Európska komisia zároveň vidí riziko v postupnom nafukovaní verejného dlhu. Ten by mal podľa jej výpočtov stúpnuť zo 61,9 percenta HDP v roku 2025 na 66,9 percenta HDP v roku 2027, čo je opäť viac, než predpokladá slovenská vláda. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež varuje, že bez dôslednejšej konsolidácie môže do roku 2030 dlh narásť až na 75 percent HDP.
Negatívne vyhliadky sa netýkajú len verejných financií, ale aj samotného výkonu ekonomiky. Komisia predpokladá, že slovenské HDP porastie v roku 2025 iba o 0,8 percenta, v roku 2026 o 1 percento a v roku 2027 o 1,4 percenta. Slovensko sa tak podľa týchto projekcií zaradí medzi krajiny s najpomalším rastom v EÚ.
Úspory dusia spotrebu aj zamestnanosť
Aktuálny kurz konsolidácie podľa Európskej komisie prináša vedľajšie účinky, ktoré oslabujú domáci dopyt. Zvýšenie DPH už stlačilo súkromnú spotrebu a ďalšie opatrenia podľa komisie tlmia aj zamestnanosť. Očakáva, že nezamestnanosť v rokoch 2026 a 2027 dosiahne úroveň 5,6 percenta, pričom reálne príjmy obyvateľov naďalej klesajú.
Takýto vývoj znamená, že šetrenie nielen brzdí rast HDP, ale môže mať aj sociálne dôsledky. Slabšia kúpna sila domácností a horšie vyhliadky na trhu práce zvyšujú tlak na sociálnu stabilitu.
Brusel žiada hlbšie zmeny
Posolstvo Európskej komisie je preto jednoznačné. Fiškálna konsolidácia, ktorú presadzuje vláda, podľa nej nie je realistická ani dostatočná. Okrem slabého účinku na samotný deficit upozorňuje aj na to, že navrhnuté kroky môžu mať negatívne dopady na ekonomiku a životnú úroveň obyvateľov.
Kým vláda tvrdí, že „robí všetko pre stabilizáciu ekonomickej situácie na Slovensku“, viacerí domáci aj zahraniční odborníci volajú po zásadnej revízii stratégie. Ak chce Slovensko reálne zastaviť rast dlhu a zlepšiť výhľad verejných financií, bude musieť pripraviť hlbšiu a systémovejšiu konsolidáciu, ktorá zohľadní fiškálnu disciplínu, ekonomické limity aj sociálnu udržateľnosť.
