Slovensko vstupuje do záveru roka 2025 s výrazne sa zhoršujúcou kondíciou verejných financií. Potvrdzuje to najnovšia analýza s názvom Kompas500, ktorú vypracoval Klub 500. Dáta ukazujú, že konsolidácia, ktorú vláda deklaruje, zatiaľ prebieha najmä na papieri, pretože štát nedokáže brzdiť svoje výdavky. Informuje o tom joj24.sk.
Nepomer je zjavný na prvý pohľad. Hoci príjmy štátu medziročne stúpli o slušných 6,6 % a prekročili hranicu 20 miliárd eur, výdavky rástli takmer dvojnásobným tempom – až o 11,3 %, čím dosiahli sumu 24,7 miliardy eur. Tento rozdiel spôsobil, že deficit štátneho rozpočtu sa v októbri 2025 prehĺbil na úroveň -4,67 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to zhoršenie o viac ako miliardu eur.
Výdavky explodujú
Analytici Klubu 500 upozorňujú, že výdavková strana rastie dynamicky naprieč všetkými kľúčovými oblasťami. Mzdy a poistné stúpli o 6,6 % na 3,4 miliardy eur, náklady na tovary a služby vyskočili takmer o 18 % na 1,8 miliardy.
Najdramatickejší skok však nastal v kapitálových výdavkoch, ktoré sa vyšplhali na takmer 3 miliardy eur. To predstavuje medziročný nárast o 75,7 %. Podľa analýzy to môže súvisieť s jednorazovými operáciami pri dočerpávaní zdrojov alebo s veľkými investíciami, no v každom prípade to zvyšuje tlak na deficit a brzdí snahy o ozdravenie financií.
Dlh nás stojí čoraz viac
Mimoriadne znepokojivý je prudký nárast nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Výdavky na úroky medziročne stúpli o 26 % (o takmer 300 miliónov eur) a patria k najrýchlejšie rastúcim položkám rozpočtu. Je to priamy dôsledok refinancovania starších dlhopisov v prostredí vyšších úrokových sadzieb.
Klub 500 pripomína varovanie Medzinárodného menového fondu, podľa ktorého by hrubý verejný dlh Slovenska mohol do roku 2030 narásť až na 76 % HDP. Takýto scenár by drasticky zúžil manévrovací priestor vlády a zvýšil zraniteľnosť celej ekonomiky. Analytici uzatvárajú, že ak má byť ozdravenie financií skutočné, štát musí prijať tvrdé rozhodnutia na obmedzenie neproduktívnych výdavkov a zaviesť reálnu výdavkovú disciplínu.
Riziká sú vážne, treba konať
Ak by Slovensko pokračovalo v súčasnom trende prehlbovania deficitu a neriešilo by svoje výdavky, scenár by sa vyvíjal v niekoľkých bolestivých fázach.
Najciteľnejším následkom je strata dôvery medzinárodných investorov. Štát si požičiava predajom dlhopisov. Ak investori vidia, že krajina hospodári zle a jej dlh rastie nekontrolovateľne (smerom k 76 % HDP), začnú ju považovať za rizikovú. Za požičanie peňazí si preto vypýtajú oveľa vyšší úrok – takzvanú rizikovú prirážku. V praxi by to znamenalo, že namiesto toho, aby štát platil za obsluhu dlhu napríklad 1,5 miliardy eur ročne, musel by platiť 3, 4 alebo aj viac miliárd. Tieto peniaze by „vyleteli hore komínom“. Nedali by sa použiť na platy učiteľov, lekárov ani na stavbu ciest, pretože by museli ísť výlučne do vreciek veriteľov len za to, že sú ochotní nám požičať.
Zlá kondícia štátnych financií priamo ovplyvňuje aj bežných ľudí. Ratingové agentúry by Slovensku znížili hodnotenie (rating) do špekulatívneho pásma. Keďže slovenské banky držia veľké množstvo štátnych dlhopisov, zhoršenie bonity štátu by sa prenieslo aj na ne. Banky by si museli požičiavať drahšie, čo by okamžite premietli do vyšších úrokov na hypotékach a spotrebných úveroch pre občanov. Bývanie by sa stalo ešte nedostupnejším a splátky úverov by zaťažili rodinné rozpočty ešte viac.
Keďže štát by musel dávať obrovské sumy na splácanie úrokov, nezostalo by mu na bežný chod. Nasledovalo by drastické podfinancovanie verejného sektora. Nemocnice by nemali na lieky a modernizáciu, školy by chátrali, cesty a mosty by sa neopravovali. Čakacie lehoty u lekárov by sa predĺžili a kvalita života by viditeľne klesla. Štát by jednoducho nemal zdroje na to, aby plnil svoje základné funkcie na úrovni, na akú sme zvyknutí v Európskej únii.
Ak by vláda nebrzdila výdavky dobrovoľne, trh by ju k tomu donútil násilne. V momente, keď by nám nikto nechcel požičať za únosný úrok, musela by vláda prijať drastické opatrenia zo dňa na deň. Už by nešlo o „konsolidáciu“, ale o krízový manažment. Mohlo by dôjsť k skokovému zníženiu dôchodkov, prepúšťaniu desiatok tisíc štátnych zamestnancov, zrušeniu sociálnych dávok (ako prídavky na deti, vlaky zadarmo) a zavedeniu poplatkov v zdravotníctve či školstve.
Najhorším scenárom je, že štát by nebol schopný plniť svoje záväzky (splatiť dlhopis, keď príde jeho čas). Vtedy by Slovensko muselo požiadať o pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu (tzv. euroval) alebo Medzinárodný menový fond. Táto pomoc však nie je zadarmo. Výmenou za záchranu by tieto inštitúcie prevzali kontrolu nad našou ekonomickou politikou. Diktovali by nám tvrdé reformy, škrty a privatizáciu štátneho majetku, pričom slovenská vláda by stratila možnosť rozhodovať o vlastnom rozpočte. Tento scenár si prežilo Grécko a znamenal roky hlbokej recesie a sociálneho utrpenia.
