Banky vo veľkom zavádzajú systémy umelej inteligencie (AI), ktoré majú zmeniť spôsob, akým spravujeme svoje financie. Podobne ako pred rokmi mobilné aplikácie, AI sľubuje zjednodušenie platieb, personalizované ponuky úverov a sporení na základe našich zvykov. Experti však upozorňujú aj na otázky súkromia a potrebu regulácie, ktorú už čiastočne prináša európska legislatíva. Téme sa venujú tvnoviny.sk.
Revolúcia po mobilných aplikáciách
Podľa expertov nás vo finančníctve čaká ďalšia revolúcia, porovnateľná s nástupom bankových aplikácií pred približne 15 rokmi. Tentoraz bude hybnou silou umelá inteligencia. Banky aktívne nakupujú a implementujú inteligentné systémy s cieľom lepšie spoznať zvyky svojich klientov a predvídať ich budúce finančné potreby.
Expert na AI vo finančníctve Martin Chripko vysvetlil, že AI umožní zjednodušiť bežné platby. Ako príklad uviedol automatické platenie parkovného – systém rozpozná zaparkovanie a sám zrealizuje platbu, pričom dokáže vyhodnotiť, či ide o zvyčajné konanie, a v prípade nezvyčajnej situácie klienta upozorní. Vývojári podľa neho naučili AI analyzovať naše správanie a predvídať úmysly.
Produkty na mieru a vyššia efektivita
Využitie AI sa však neobmedzí len na platby. Na základe analýzy nákupných zvyklostí a životného štýlu budú banky schopné ponúkať klientom sporenia, úvery a hypotéky presne na mieru. Podľa Chripka by budúcnosťou nemali byť univerzálne produkty, ale riešenia prispôsobené konkrétnej životnej situácii a potrebám jednotlivca.
AI už dnes preniká aj do oblasti investovania. Na Slovensku dokonca existuje investičný fond riadený výhradne umelou inteligenciou, ktorý podľa dostupných informácií vykazuje lepšie zhodnotenie ako porovnateľné fondy spravované ľuďmi. Šéf skupiny Asseco International Jozef Klein očakáva, že výraznejšie benefity AI v podobe úspor, efektivity a presnosti začneme pociťovať v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Otázky súkromia a prvá regulácia
S masívnym nasadzovaním AI sa však vynárajú aj otázky ochrany súkromia. Martin Chripko pripomenul, že Európania sú na svoje súkromie citliví. Hoci ochotne zdieľajú dáta na sociálnych sieťach, pri odovzdávaní údajov finančným inštitúciám sú váhavejší a zároveň aj viac chránení legislatívou.
Na riziká spojené s AI sa snažia reagovať aj politici. Európska únia už prijala prvé regulácie a zákazy v rámci tzv. AI Actu. Medzi neprijateľné riziká, ktoré sú v EÚ zakázané, patrí napríklad manipulácia podvedomia ľudí, sociálne skórovanie (triedenie ľudí podľa ich socioekonomického postavenia) či biometrická identifikácia v reálnom čase na verejných priestranstvách (napr. rozpoznávanie tvárí), s výnimkou špecifických prípadov pre políciu a ochranu hraníc.
Ako vysoko rizikové, no povolené (za prísnych podmienok a pod dohľadom) sú klasifikované systémy AI využívané v kritickej infraštruktúre (napr. elektrárne), vo vzdelávaní, v migračnej politike či pri presadzovaní práva. Tieto systémy podliehajú prísnej kontrole úradov.
Prínosy sú značné, riziká vážne
Implementácia umelej inteligencie (AI) bankami je dvojsečná zbraň, ktorá má potenciál priniesť obrovské prínosy, no zároveň so sebou nesie aj významné riziká a potenciálne škody. Či prevážia výhody alebo nevýhody, bude do veľkej miery závisieť od spôsobu implementácie, etických mantinelov a zmienenej regulácie.
Potenciálne prínosy pre klientov sú značné. AI sľubuje radikálne zjednodušenie a zefektívnenie mnohých bankových operácií. Ako bolo spomenuté, automatické platby (napríklad za parkovanie) ušetria čas a znížia riziko omylov. Ešte väčší prínos sa očakáva v oblasti personalizácie. AI dokáže analyzovať finančné správanie klienta a na základe toho mu ponúknuť produkty a služby presne na mieru – výhodnejší úver prispôsobený jeho možnostiam, optimálny sporiaci plán alebo investičnú stratégiu.
V ideálnom prípade to môže viesť k lepšiemu finančnému zdraviu jednotlivcov. AI môže tiež výrazne zlepšiť bezpečnosť vďaka pokročilej detekcii podvodných transakcií v reálnom čase a rýchlejšiemu odhaľovaniu anomálií. Pre banky samotné AI znamená obrovské úspory nákladov a zvýšenie efektivity.
Na druhej strane však existujú vážne riziká a potenciálne škody. Najväčšou obavou je ochrana súkromia a zneužitie dát. Banky disponujú obrovským množstvom mimoriadne citlivých údajov o našich financiách a nákupných zvyklostiach. Hoci európska legislatíva (GDPR, AI Act) stanovuje prísne pravidlá, vždy existuje riziko zneužitia týchto dát na neetické účely, diskrimináciu alebo ich úniku pri kybernetickom útoku.
S tým súvisí aj riziko algoritmickej zaujatosti (bias). Ak sa AI učí na dátach, ktoré odrážajú existujúce spoločenské nerovnosti, môže sama začať diskriminovať určité skupiny ľudí, napríklad pri schvaľovaní úverov.
Ďalším rizikom je strata ľudského kontaktu a empatie. Hoci AI môže zefektívniť procesy, pri zložitých životných situáciách (napríklad pri riešení finančných ťažkostí) je ľudský prístup a poradenstvo často nenahraditeľné. Prílišná automatizácia môže viesť k pocitu odcudzenia a frustrácie u klientov.
Existuje tiež riziko manipulácie – AI by mohla byť naprogramovaná tak, aby klientom podsúvala produkty, ktoré sú výhodné skôr pre banku než pre nich. Nedostatočná transparentnosť rozhodovacích procesov AI môže sťažiť pochopenie, prečo bol napríklad úver zamietnutý. V neposlednom rade, masívne nasadenie AI pravdepodobne povedie k strate pracovných miest v bankovom sektore.
