Európska únia (EÚ), ktorá dlhodobo nastavovala prísne pravidlá digitálneho prostredia s cieľom chrániť súkromie občanov, teraz otáča kormidlo. Ukázalo sa, že striktná regulácia priniesla ľuďom aj množstvo byrokracie a obštrukcií, zatiaľ čo európskym firmám v globálnej súťaži „ušlo niekoľko vlakov“. Veľké digitálne projekty, najmä v oblasti umelej inteligencie, vznikajú predovšetkým za oceánom, a Európa zaostáva, informuje portál Živě.cz.
V reakcii na tento stav pripravila Európska komisia návrh známy ako Digital Omnibus, ktorý má pravidla uvoľniť. Zmeny sa dotknú aj len nedávno zavedeného Aktu o umelej inteligencii (AI Act).
Koniec otravného odklikávania
Pre bežných používateľov internetu bude najciteľnejšou zmenou zrušenie všadeprítomných „cookies líšt“, o čom sme vás už informovali v tomto článku. Súčasný stav, keď musí návštevník na každej novej stránke a v každom zariadení znova manuálne odklikávať súhlasy, sa stal symbolom zbytočnej obštrukcie, ktorej význam mnohým uniká.
Nový návrh počíta s automatizáciou. V praxi by to malo fungovať tak, že používateľ si svoje preferencie nastaví iba raz priamo v prehliadači, a ten už následne vyrieši komunikáciu s webmi automaticky na pozadí.
Zmeny v GDPR a podpora pre AI
Reforma sa dotkne aj vlajkovej lode ochrany súkromia – nariadenia GDPR. Plánuje sa uvoľnenie definície toho, čo sa považuje za osobné údaje. Firmy by mali dostať podstatne viac slobody pri spracovaní anonymizovaných a pseudonymizovaných dát. Práve tieto datasety by sa mali stať palivom pre trénovanie AI systémov.
Cieľom je dať európskym firmám lepšie podmienky v boji s americkou konkurenciou. Pravidlá pre AI projekty sa uvoľnia a ich účinnosť sa posunie. Zjednodušia sa aj požiadavky na dokumentáciu pre menšie firmy vyvíjajúce umelú inteligenciu. Zároveň sa má zjednotiť rozhranie pre hlásenie kybernetických incidentov a dohľad nad vývojom AI by mal prebrať nový kontrolný orgán.
Tieto kroky však narážajú na odpor kritikov. Tí varujú, že Európa v snahe dohnať zameškané zľavuje zo svojich štandardov príliš a že uvoľnenie pravidiel pre spracovanie dát v konečnom dôsledku pomôže najmä americkým technologickým gigantom, ktorí už teraz disponujú miliardami používateľov a obrovskými objemami dát.
Všetko má svojho kritika, avšak…
Obavy kritikov sú v tomto prípade rozhodne opodstatnené a riziká nie sú len teoretické, pretože uvoľnenie pravidiel ochrany súkromia v ére umelej inteligencie predstavuje tenký ľad. Hlavným nebezpečenstvom je fakt, že moderné AI algoritmy sú mimoriadne schopné v spájaní zdanlivo nesúvisiacich informácií. Ak sa uvoľní definícia toho, čo sú osobné údaje, a firmám sa umožní trénovať modely na „pseudonymizovaných“ dátach, existuje reálna hrozba takzvanej re-identifikácie, kedy AI dokáže spätne priradiť anonymné dáta ku konkrétnemu človeku.
Navyše kritici správne poukazujú na paradox, že hoci je cieľom pomôcť európskym startupom, najviac z voľnejších pravidiel môžu vyťažiť práve americkí technologickí giganti, ktorí už disponujú najväčšími databázami a výpočtovým výkonom, čím sa ich dominancia na európskom trhu ešte viac upevní a Európa sa stane len „dátovou baňou“.
Nevyhnutné reformy?
Na druhej strane, pri pohľade na ekonomickú realitu a stagnáciu európskeho technologického sektora sa dá argumentovať, že výhody tejto reformy sú pre prežitie digitálnej ekonomiky EÚ nevyhnutné a v širšom kontexte prevažujú nad rizikami zachovania súčasného stavu.
Európa sa prísnou reguláciou dostala do bodu, kedy administratívna záťaž a právna neistota brzdili inovácie natoľko, že tu nevznikali takmer žiadne globálne konkurencieschopné AI projekty. Odstránenie „cookie líšt“ je v tomto smere len viditeľnou špičkou ľadovca, ktorá prinesie okamžitý komfort používateľom, no skutočným prínosom je odstránenie byrokratických bariér pre menšie firmy, ktoré si nemôžu dovoliť armády právnikov.
Ide teda o vypočítavý krok, kde sa Európa rozhodla obetovať časť svojej extrémne prísnej ochrany súkromia výmenou za šancu neostať v digitálnom praveku a udržať aspoň minimálny krok s USA a Čínou.
