Myšlienka, že vodič malého elektromobilu zaplatí rovnaký príspevok na údržbu ciest ako majiteľ trojtonového SUV, dnes znie pre mnohých Slovákov ako absurdný paradox. V čase, keď sa cesty rozpadávajú rýchlejšie než sa stíhajú opravovať a elektrické vozidlá tvoria v niektorých okresoch už 90 percent nových registrácií, sa hľadanie novej spravodlivej formy cestných poplatkov stáva nevyhnutnosťou. Tak to je v niekoľkých krajinách na svete, ako napríklad v Novom Zélande.
Nafta a benzín zatiaľ udržiavajú štátnu pokladnicu pri živote, no ich význam sa z roka na rok zmenšuje. Kým vodiči spaľovacích áut odvádzajú do rozpočtu stovky eur ročne, majitelia elektromobilov jazdia prakticky bez priamych príspevkov. Výsledkom je nesúlad, v ktorom staré vozidlá platia za opravy ciest, ktoré najviac využívajú tie nové, tiché a ekologické. Tento rozpor čoraz silnejšie prehovára aj do verejnej debaty a na stôl ministerstva financií sa postupne dostáva téma poplatku za kilometre.
Island ukázal cestu
Severský ostrov zaviedol jednoduché pravidlo, ktoré od januára platí pre všetkých rovnako. Namiesto spotrebnej dane sa účtuje každý prejdený kilometer, nech už ide o benzínové auto, hybrid alebo elektromobil. Myšlienka sa rýchlo rozšírila na Nový Zéland, kde sa podobný systém chystá spustiť pre vozidlá do 3,5 tony. Pre vlády ide o lákavé riešenie, pretože výber je transparentný a predvídateľný. Kritici však upozorňujú, že rovnaká sadzba mení pojem rovnosti na číslo bez duše, keďže malé mestské autíčko zničí cestu podstatne menej než ťažké SUV.
Najväčšiu nevôľu pociťujú vodiči, ktorí jazdia málo, často dôchodcovia alebo ľudia na vidieku. Tvrdia, že systém ich neprimerane trestá, pretože platia viac, než im reálne zodpovedá opotrebovanie vozovky. Dopravní analytici preto upozorňujú, že férovosť by mala zohľadňovať nielen počet kilometrov, ale aj hmotnosť, typ pneumatík a produkciu mikročastíc. Bez podobného nastavenia hrozí, že dobrý nápad sa zmení na ďalší zdroj nerovnosti.
Boja sa o súkromie
Najväčšou otázkou zostáva, ako systém technicky ustrážiť. Ak sa má každý kilometer evidovať elektronicky, štát potrebuje presné dáta o pohybe vozidiel. To vzbudzuje pochopiteľné obavy o súkromie. Čoraz viac vodičov žiada, aby mali právo vidieť, kto ich údaje spracúva a ako dlho sa uchovávajú. Jednoduchý zápis stavu tachometra by síce vyzeral menej invazívne, no v praxi by sa dal ľahko manipulovať. Naopak, satelitné sledovanie by mohlo byť presné, no zároveň hrubo zasahovať do súkromia.
Prečítajte si tiež
Islandské úrady preto hľadajú kompromis, ktorý spojí ochranu súkromia s efektivitou výberu daní. Skúšajú model, kde vodič dostáva mesačný výpis podobný účtu za telefón, pričom si môže sám preveriť správnosť údajov. Niektoré firmy dokonca testujú aplikácie, ktoré sledujú pohyb len počas jazdy po verejných cestách, aby odstránili obavy z úplného monitorovania.
Čo čaká Slovensko
U nás je zatiaľ téma v štádiu pozorovania. Ministerstvo financií tvrdí, že súčasný systém ešte prináša stabilné príjmy, no experti varujú, že pri ďalšom raste počtu elektromobilov to môže byť iba otázka niekoľkých. Ak príjmy z benzínu a nafty klesnú pod udržateľnú hranicu, do praxe sa pravdepodobne dostanú pilotné projekty poplatkov za konkrénty nájazd.
Pre domácnosti by systém mohol priniesť väčšiu prehľadnosť. Ten, kto jazdí len po meste, by platil menej než dnes, zatiaľ čo profesionálni vodiči by odvádzali presnú čiastku podľa využívania ciest. Účtovníci by mali lepší prehľad o efektivite služobných áut a štát by aj po prechode na elektromobilitu získal stabilný príjem.
