Každý tretí Slovák dnes žije bez akejkoľvek finančnej rezervy, zatiaľ čo len malá skupina ľudí, približne osem percent, má na účtoch viac než 2-tisíc eur. Tento údaj šokuje nielen rozsahom, ale aj tým, že prichádza v čase, keď sa inflácia znova pripomína a úspory strácajú na hodnote.
Podľa čerstvého prieskumu investičnej spoločnosti Amundi Czech Republic je výrazná časť obyvateľov Slovenska odkázaná na každý mesačný príjem bez akýchkoľvek peňazí v zálohe. Odborníci upozorňujú, že takíto ľudia sú mimoriadne zraniteľní, keďže aj krátkodobý výpadok príjmu ich môže dostať do existenčných ťažkostí.
Rezerva ako ochranný štít
Riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš považuje finančnú gramotnosť za základnú podmienku stability domácností. Tvrdí, že aj pri priemernom plate 1 000 eur by mal mať Slovák vytvorenú rezervu vo výške približne 6 000 eur, čo zodpovedá šiestim mesačným príjmom. Takáto suma podľa neho umožňuje zvládnuť nečakané výdavky, ako je strata zamestnania či porucha auta, bez nutnosti siahať po pôžičkách.
Dobiš zároveň odporúča, aby si každý človek pravidelne odkladal minimálne 10 percent zo svojho príjmu. Ideálne hneď po jeho pripísaní na účet, aby sa peniaze nevytratili medzi bežnými výdavkami. Z výplaty 1 000 eur by tak mesačná rezerva mala predstavovať 100 eur, pričom po dosiahnutí šesťmesačného limitu možno prostriedky smerovať napríklad do investícií.
Úspory prehrávajú s infláciou
Na vkladových produktoch držia Slováci podľa údajov Finančného kompasu viac než 50 miliárd eur. Napriek tomu tieto peniaze z dlhodobého hľadiska strácajú na hodnote, pretože úroky na účtoch nedokážu pokryť infláciu. Dobiš upozorňuje, že mnohí sa spoliehajú na pocit bezpečia, ktorý však v skutočnosti vedie k tichému znehodnocovaniu úspor.
Podľa analytikov by už aj malé investície do nízkorizikových fondov či konzervatívnych cenných papierov mohli dlhodobo chrániť majetok lepšie ako klasické sporiace účty. Mnohí obyvatelia však investovaniu stále nerozumejú alebo sa obávajú rizika, čo brzdí širší prechod na efektívnejšie formy zhodnocovania peňazí.
Prečítajte si tiež
Cesta k väčšej finančnej istote
Odborníci sa zhodujú, že bez systematickej finančnej výchovy sa situácia nezlepší. Školy síce s výučbou základov hospodárenia začínajú, no zatiaľ ide skôr o symbolické snahy. Kým sa nezmení prístup spoločnosti k finančnej bezpečnosti, zostane značná časť populácie odkázaná na okamžitý príjem bez schopnosti reagovať na výpadky.
Ak sa Slováci naučia vytvárať rezervy a namiesto krátkodobého pohodlia zvolia dlhodobú stabilitu, môžu do niekoľkých rokov zmeniť obraz krajiny, kde úspory nie sú výsadou menšiny. Zatiaľ však ostáva otázkou, či sa o tom rozhodnú skôr, ako ich k tomu prinútia ďalšie ekonomické otrasy.
