Ciele Európskej únie (EÚ) pre znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) z automobilov, vrátane úplného zákazu predaja spaľovacích motorov do roku 2035, už nie sú v súčasných podmienkach uskutočniteľné. S týmto varovaním sa v stredu obrátili na Brusel vedúci predstavitelia európskeho automobilového sektora, ako informovala agentúra Reuters podľa denníka Pravda.
Tento odkaz prichádza v čase, keď sa má predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 12. septembra stretnúť so zástupcami automobilového priemyslu. Témou diskusie má byť budúcnosť odvetvia, ktoré sa ocitlo pod dvojitým tlakom: čelí silnej konkurencii čínskych výrobcov elektrických vozidiel a zároveň hrozbe amerických dovozných ciel.
Má EÚ príliš veľké ambície?
V liste adresovanom priamo šéfke Komisie generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz Ola Källenius a Matthias Zink, výkonný riaditeľ globálneho dodávateľa automobilových komponentov Schaeffler AG, potvrdili svoj záväzok dosiahnuť cieľ EÚ v oblasti nulových čistých emisií do roku 2050. Zároveň však poukázali na obrovské prekážky, ktorým výrobcovia v EÚ čelia. Medzi nimi menovali takmer úplnú závislosť od Ázie v oblasti batérií, nedostatočnú nabíjaciu infraštruktúru, vyššie výrobné náklady a hrozbu amerických ciel.
Podľa nich by mal európsky blok prehodnotiť ambiciózne ciele pre nové vozidlá. Tie zahŕňajú zníženie emisií CO2 z úrovne roku 2021 o 55 % pre osobné automobily a o 50 % pre dodávky do roku 2030, s následným stlačením emisií na nulu pre obe kategórie do roku 2035. Poukázali na to, že podiel elektrických vozidiel na trhu nových áut v EÚ je stále len okolo 15 %, pri dodávkach dokonca iba 9 %.
„Splnenie prísnych cieľov CO2 pre osobné automobily a dodávky na roky 2030 a 2035 je v dnešnom svete jednoducho už nemožné,“ uviedli v liste. Dodali, že právne nariadenia a hroziace sankcie prechod na elektromobilitu samy o sebe neurýchlia. V liste tiež vyzvali na prehodnotenie regulácie CO2 pre ťažké nákladné vozidlá a autobusy.
Prečo EÚ tak tlačí na zákaz spaľovákov?
Európska únia tlačí na zákaz predaja nových spaľovacích motorov od roku 2035 z viacerých strategických dôvodov, ktoré sa navzájom prepájajú. Nie je to len o ekológii, ale aj o zdraví, ekonomike a geopolitickej nezávislosti.
Cestná doprava je jedným z najväčších producentov skleníkových plynov v EÚ (tvorí približne pätinu celkových emisií CO2). Zákaz spaľovacích motorov je teda kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode (Green Deal). Cieľom je, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Prechod na elektromobily, ktoré majú počas prevádzky nulové emisie, je v tomto pláne nevyhnutným krokom.
Samozrejme, spaľovacie motory neprodukujú len CO2, ale aj ďalšie škodlivé látky, najmä oxidy dusíka (NOx) a jemné prachové častice (PM2.5). Tieto látky sú priamo zodpovedné za znečistenie ovzdušia v mestách a spôsobujú vážne zdravotné problémy, ako sú respiračné ochorenia (astma), srdcovo-cievne choroby a v niektorých prípadoch aj rakovinu. Prechod na elektromobilitu by mal dramaticky zlepšiť kvalitu ovzdušia, najmä v husto obývaných oblastiach, a znížiť hluk.
Tiež stojí za zmienku, že väčšina krajín EÚ je kriticky závislá od dovozu ropy z politicky nestabilných alebo nespoľahlivých regiónov. Táto závislosť robí európsku ekonomiku zraniteľnou voči cenovým šokom a geopolitickému vydieraniu, ako sa ukázalo napríklad po invázii Ruska na Ukrajinu.
Elektromobily sú poháňané elektrinou, ktorú si EÚ dokáže vyrobiť sama z rôznych zdrojov – vrátane obnoviteľných zdrojov (vietor, slnko), jadrovej energie alebo aj zemného plynu. Zvyšuje to energetickú sebestačnosť a bezpečnosť celého bloku.
