Bolesť kolien je pre mnohých z nás každodennou realitou. Každý pohyb môže byť sprevádzaný nepríjemnými zvukmi a pocitmi, či už ide o vstávanie z gauča alebo zdolávanie schodov. Je prirodzené, že si vtedy položíme otázku – prečo sú naše kolená také náchylné na problémy?
Odpoveďou je zložitá evolučná história ľudského kolena, ktorá prináša nové zistenia o tom, ako veľmi sme túto časť tela nepochopili. Koleno prešlo výraznými zmenami vo veľkosti a tvare, aby umožnilo našim predkom chodiť vzpriamene a efektívne. Tieto zmeny nás zároveň odlišujú od iných vyhynutých príbuzných, ako bol Homo erectus či Neandertálec.
Sedíme a kolená trpia
Prírodný výber a ďalšie evolučné faktory, ako mutácie a genetické dedičstvo, formovali naše kolená tak, aby sme sa dokázali pohybovať efektívnejšie na dvoch nohách. Napriek tomu mnohé problémy, s ktorými sa dnes stretávame, sú nového charakteru a naši predkovia ich nemali. Napríklad výskum z roku 2017 naznačuje, že sedavý spôsob života, ktorý dominuje po priemyselnej revolúcii, môže byť dôvodom zvýšeného výskytu osteoartritídy kolena.
Zatiaľ čo dnes trpí osteoartritídou viac ako tretina ľudí nad 45 rokov, naši predkovia – lovci a zberači – túto chorobu pravdepodobne vôbec nepoznali. Staroveké kosti naznačujú, že aktívny spôsob života, pohyb v náročnom teréne a lovenie zveri udržiavali ich kĺby v lepšom stave. V modernom svete, kde sedíme v kanceláriách alebo sa spoliehame na umelé prostredia ako bežecké pásy, naše svaly a chrupavky slabnú, čo vedie k nárastu zdravotných problémov.
Na vyriešenie problému by sme potrebovali prírodný výber
Ak by sme sa chceli zbaviť osteoartritídy, sedavé osoby s „dobrými“ kolenami by museli mať viac potomkov než tí s „horšími“ kolenami – a to počas mnohých generácií.
Jednou zo zaujímavých otázok súvisiacich s kolenom sú malé kosti nazývané sezamské kosti, ktoré sú zabudované do šliach alebo väzov. Jednou z takýchto kostí je laterálna fabella, nachádzajúca sa za kolenom. Dnes sa nachádza približne v 37 percentách ľudských kolien, no aj po storočiach výskumu o nich vieme len veľmi málo.
Nový výskum naznačuje, že práve tieto malé kosti mohli zohrávať kľúčovú úlohu v tom, ako sa naši predkovia naučili chodiť vzpriamene. Štúdia skúmala vývoj troch sezamských kostí u 93 druhov primátov vrátane ľudských predkov. Výsledky ukázali, že evolúcia sezamských kostí u ľudí môže siahať až do čias vzniku hominoidov, skupiny primátov, do ktorej patríme aj my.
Existuje teória, že fabella mohla byť použitá na nový účel, čo viedlo k zlepšeniu chôdze na dvoch nohách. Zároveň je však zaujímavé, že ľudia s fabellou majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku osteoartritídy, čo ukazuje, že evolúcia nie je vždy priamočiara cesta k biomechanickej dokonalosti.
Kosti, ktoré nám kedysi pomáhali nám teraz škodia
Na rozdiel od zubov, ktoré po vyrastení už nemenia svoj tvar, sú kolená „plastické“ a prispôsobujú sa v závislosti od výživy a pohybu. V dnešnej dobe, keď sa ľudia stávajú vyššími a ťažšími, je výskyt fabelly na vzostupe, pričom jej prítomnosť sa za posledných 100 rokov strojnásobila.
Neprehliadnite
Koleno sa počas ľudskej evolúcie nevyvíjalo jednoducho. Naše telá neboli navrhnuté na moderný spôsob života, ktorý často vedie k problémom s kĺbmi a chrupavkami. Kosti, ktoré nám kedysi pomohli chodiť, sú dnes možno jedným z dôvodov, prečo nás kolená čoraz viac bolia.
Nabudúce, keď budete cítiť nepríjemné bolesti kolien, nezabudnite, že evolúcia je komplikovaná a naše telá neboli pripravené na sedavý životný štýl, ktorý dnes vedie väčšina z nás.
