Štátne QR platby fungujú na Slovensku už šesť mesiacov a podľa Finančnej správy sa za ten čas stali veľmi obľúbeným spôsobom platenia. Zákazníci nimi zaplatili viac ako 25 miliónov eur v 575-tisíc transakciách, pričom mesačný obrat sa od mája viac ako zdvojnásobil. Rastie aj priemerná suma jednej platby, ktorá je dnes o takmer 30 percent vyššia ako na začiatku. O výsledkoch informuje priamo Finančná správa na svojom webe.
Ostrá prevádzka QR platieb sa začala 1. mája 2026, teda v deň, keď začala platiť povinnosť umožniť zákazníkom zaplatiť bezhotovostne. Finančná správa teraz zverejnila čísla za prvý polrok, pričom jej prezident Jozef Kiss ich hodnotí ako úspech. Podľa neho si tento spôsob platenia osvojuje čoraz viac podnikateľov aj zákazníkov. Cieľom pritom bolo ponúknuť riešenie, ktoré je jednoduché, bezpečné a dostupné pre každého.
Obrat sa za pol roka zdvojnásobil
V máji, keď QR platby začínali, nimi ľudia zaplatili 61 502-krát, spolu približne za 2,2 milióna eur. V júni to bolo už 83 584 platieb za viac ako 3,4 milióna eur a v júli takmer 100-tisíc platieb. Dnes sa mesačný obrat pohybuje okolo 4,6 milióna eur, teda viac ako dvojnásobne oproti prvému mesiacu. V pracovné dni ľudia urobia v priemere vyše 4 100 QR platieb denne a ich obrat sa v niektoré dni dostane až na 240-tisíc eur. Zaujímavý je potom aj vývoj výšky jednej platby. Priemerná QR platba bola v máji 35,86 eura a v októbri už 46,30 eura, čo je nárast o takmer 30 percent. Podľa Finančnej správy to ukazuje, že ľudia QR kódom neplatia len za drobnosti, ale aj za drahší tovar a služby. Ak rozpočítame všetkých 25 miliónov eur na 575-tisíc transakcií, vychádza priemer za celý polrok na približne 43,50 eura.
Najviac QR platieb za jeden deň sa vykonalo v piatok 16. októbra, keď ich bolo 4 893 v hodnote viac ako 241-tisíc eur. Najvyšší denný obrat má však systém zatiaľ z piatku 31. júla, keď zákazníci cez QR kódy zaplatili 250 573 eur. Zdá sa teda, že to, čo sme písali v lete, sa napokon ukázala byť pravda. Vtedy sme informovali, že QR platby vyzerajú ako projekt, ktorý sa štátu naozaj podaril.
Ako sa platí cez QR kód?
V podstate veľmi jednoducho. Predávajúci vám ukáže QR kód, ktorý naskenujete mobilom vo svojej bankovej aplikácii. V nej sa zobrazí platba s predvyplnenou sumou aj ďalšími údajmi, ktoré stačí skontrolovať a potvrdiť. Kým platbu sami nepotvrdíte, neuskutoční sa, takže celý proces máte pod kontrolou. Peniaze odchádzajú ako okamžitá platba, takže sú na účte predávajúceho do niekoľkých sekúnd. Ak používa riešenie Finančnej správy, jeho pokladnica eKasa dostane o prijatej platbe automaticky správu. Tú zabezpečuje notifikátor okamžitých platieb.
Treba pritom myslieť na to, že okamžitú platbu po potvrdení spravidla nemôžete sami zrušiť. Ak by ste omylom poslali nesprávnu sumu alebo zaplatili dvakrát, musíte sa obrátiť na obchodníka a požiadať ho, aby vám peniaze vrátil.
Netreba terminál
Pre predávajúcich sú QR platby vítaným riešením, keďže ide o lacnejšiu náhradu platobného terminálu. Prijímať ich môžu aj cez bezplatnú aplikáciu finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2, skrátene VRP2. Tá v jednom zariadení eviduje tržby, vytvára QR kódy a zároveň automaticky prijíma informácie o tom, že zákazník zaplatil. Malému obchodu, kaderníčke či remeselníkovi tak stačí mobil alebo tablet. Nemusia kupovať žiadne ďalšie zariadenie. Bezplatné sú zatiaľ aj služby bánk. Ak predávajúci používa riešenie Finančnej správy, banky mu do konca budúceho roka neúčtujú poplatky za zriadenie notifikačného účtu, za posielanie správ o prijatých platbách ani za pripísanie týchto platieb na účet.
Takto sa pritom dajú ušetriť veľmi slušné sumy. Menšia prevádzka, ktorá mesačne prijme 100 platieb s priemerom 20 eur, by mohla na poplatkoch za terminál a transakcie ušetriť okolo 500 eur ročne. Pri hoteli alebo penzióne so 40 až 50 izbami, ktorý ročne prijme bezhotovostne 1,2 milióna eur, by úspora pri presune 70 percent platieb na QR kódy mohla byť od 8 000 do 16 380 eur ročne, konkrétne podľa podmienok, ktoré má s poskytovateľom terminálu.
Bezhotovostné platby sú povinné
QR platby, ako sme už spomenuli, súvisia s novým zákonom o evidencii tržieb. Od 1. mája 2026 musí každý predávajúci, ktorý eviduje tržby v pokladnici eKasa, umožniť zákazníkovi zaplatiť bezhotovostne pri každom nákupe nad jedno euro. Výnimkou je len situácia, keď na predajnom mieste práve nie je internetový signál alebo nefungujú technické prostriedky, ktoré potvrdzujú platbu.
Zákon však nepredpisuje, akým spôsobom má predávajúci umožniť bezhotovostnú platbu. Štát preto nikomu nenariadil prijímať práve QR platby cez riešenie Finančnej správy. Obchodník môže mať aj klasický terminál na karty, mobily či hodinky, prípadne QR kód zo svojej bankovej aplikácie. Podľa zákona sú všetky tieto spôsoby rovnocenné.
Stojí za zmienku, že cesta k povinným bezhotovostným platbám nebola úplne hladká. Finančná správa systém najprv testovala s bankami v uzavretom pilote, od 15. januára 2026 sa doň mohli prihlásiť aj podnikatelia. Povinnosť mala pôvodne platiť od 1. marca, no poslanci ju vo februári posunuli o dva mesiace. Chceli tak dať viac času menším podnikateľom, živnostníkom a remeselníkom, ktorí si museli pripraviť softvér na digitálne platby. Jozef Kiss vtedy pripomenul aj to, že marec je pre podnikateľov aj bez toho náročný, keďže podávajú daňové priznania.
Ako zákazník máte pri bezhotovostnej platbe aj niekoľko práv. Predávajúci si za bezhotovostnú platbu nesmie účtovať žiadny poplatok a mal by viditeľne označiť, aké spôsoby platby prijíma. Ak vám obchodník bezhotovostnú platbu neumožní, môžete to nahlásiť Finančnej správe, a to aj anonymne. Pri prvom zistení má úrad postupovať najmä tak, že podnikateľa poučí. Pri opakovanej kontrole mu však hrozí pokuta od 500 do 15-tisíc eur.
Profituje aj štát
Rastúca popularita QR platieb je dobrou správou aj pre štát. Povinné bezhotovostné platby majú totiž zvýšiť aj tržby, ktoré podnikatelia skutočne evidujú v pokladniciach a z ktorých platia dane. Konkrétnejšie čísla v tomto smere zverejnila Finančná správa začiatkom októbra. V júli a auguste dosiahli tržby evidované v systéme eKasa viac ako sedem miliárd eur, čo je takmer o 315 miliónov eur alebo 4,71 percenta viac ako v rovnakom období minulého roka. Počet vydaných pokladničných dokladov sa zvýšil o takmer 8,3 milióna. V odvetviach, ktoré finančná správa považuje za rizikové, stúpli tržby medziročne o viac ako 170 miliónov eur. Jedálne evidovali o viac ako 83 miliónov eur viac a kaderníctva a kozmetické služby o viac ako 26 miliónov eur. Vo fitnescentrách tržby skočili takmer o 30 percent a v taxislužbách o viac ako 16 percent.
