O Chat Control sa naprieč internetom píše, že Európska únia bude čítať všetky vaše správy. Realita je zložitejšia a hlavne zatiaľ oveľa miernejšia. Od leta znova platia dočasné pravidlá, ktoré firmám dovoľujú dobrovoľne hľadať v správach materiál so sexuálnym zneužívaním detí, no šifrované aplikácie ako WhatsApp či Signal sa ich netýkajú. O trvalom nariadení sa stále rokuje. Vyjednávači sa zatiaľ nedohodli práve na tom najspornejšom, teda na kontrole súkromných správ.
Dokonca ani názov, teda Chat Control, nie je oficiálny. Používajú ho kritici a označujú ním dve rôzne veci. Prvou sú dočasné pravidlá, ktoré EÚ prijala ešte v roku 2021. Druhou je trvalé nariadenie o prevencii a boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktoré Európska komisia navrhla v máji 2022. Veľa nedorozumení vzniká práve zamieňaním týchto dvoch pravidiel.
Čo už platí?
V EÚ dnes platí len dočasné nariadenie, podľa ktorého môžu komunikačné služby dobrovoľne vyhľadávať, nahlasovať a odstraňovať materiál so sexuálnym zneužívaním detí. Bez neho by im to zakazovali európske pravidlá o ochrane súkromia v elektronickej komunikácii. Nikoho však k skenovaniu nenúti. Firmy ako Google, Meta, Microsoft či Snap to robia z vlastného rozhodnutia.
EÚ pôvodné dočasné pravidlá z roku 2021 raz predĺžila, a to do 3. apríla 2026. Európsky parlament však v marci neschválil ďalšie predĺženie , takže pravidlá v tento deň prestali platiť. Dobrovoľné skenovanie súkromných správ tak takmer štyri mesiace nemalo v EÚ právny základ. Únia ho potom obnovila novým nariadením. Rada EÚ s ním súhlasila 2. júla, Parlament ho 9. júla schválil so zmenami a Rada tieto zmeny prijala 23. júla. Proti bolo len Maďarsko, Belgicko sa zdržalo. Nariadenie je účinné od konca júla a platí do 3. apríla 2028. Nové pravidlá sú pritom užšie ako tie pôvodné, keďže parlament presadil, že sa netýkajú komunikácie chránenej end-to-end šifrovaním, teda od odosielateľa až po príjemcu. Takéto správy si nemôže prečítať ani firma, ktorá aplikáciu prevádzkuje. Rovnako ako predtým sa netýkajú ani zvukovej komunikácie.
O trvalom nariadení sa stále rokuje
Trvalé nariadenie zatiaľ nie je schválené. Komisia v roku 2022 navrhla, aby súdy alebo nezávislé úrady mohli firmám nariadiť hľadať zneužívajúci materiál v konkrétnej službe. Kritici upozorňovali, že pri šifrovaných aplikáciách by to bolo možné len tak, že by sa správy kontrolovali priamo v telefóne, a to ešte pred zašifrovaním. Parlament preto v novembri 2023 prijal postoj, podľa ktorého majú byť takéto príkazy až poslednou možnosťou, mieriť len na konkrétnych podozrivých a nevzťahovať sa na šifrovanú komunikáciu.
Členské štáty sa na spoločnom postoji dohodli až 26. novembra minulého roku. V ich verzii už povinné príkazy na skenovanie nie sú. Štáty však chcú, aby dobrovoľné skenovanie zostalo natrvalo. Firmy by zároveň museli posudzovať, aké riziko zneužitia ich služby predstavujú, a prijímať proti nemu opatrenia. Slovensko hlasovalo proti, rovnako ako Česko, Poľsko a Holandsko. Slovensko a Česko uviedli, že im prekáža prelamovanie šifrovanej komunikácie. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok už v septembri 2025 povedal, že Slovensko nepodporí plošné sledovanie súkromných správ.
Parlament, Rada a Komisia o konečnom znení rokujú od decembra 2025. Vyjednávači sa odvtedy zhodli na väčšine nariadenia, napríklad na posudzovaní rizík, nahlasovaní či na úlohách nového centra EÚ, ktoré má pomáhať s bojom proti zneužívaniu detí. Na šiestom kole rokovaní 29. septembra sa predbežne dohodli aj na tom, ako hľadať zneužívajúci materiál vo verejne dostupnom obsahu. Rada však túto dohodu podmieňuje tým, že sa vyjednávači zhodnú na celej časti o vyhľadávaní. Na pravidlách pre súkromné správy sa nezhodli. Ďalšie kolo je predbežne naplánované na december, podľa viacerých zdrojov na 8. decembra.

Prečo to EÚ ale vlastne rieši?
Podľa Europolu prišlo len v roku 2024 vyše 20 miliónov hlásení o podozrení na zneužívanie detí na internete. Zástancovia skenovania tvrdia, že bez neho by veľká časť takéhoto materiálu nebola odhalená. EÚ okrem toho sprísňuje aj trestné právo. V júni sa Rada a Parlament predbežne dohodli na novej smernici o sexuálnom zneužívaní detí. Trestné bude napríklad vývoj a šírenie nástrojov umelej inteligencie, ktoré dokážu vyrábať zneužívajúci materiál, ako aj vydieranie intímnymi fotkami či vlastnenie a šírenie návodov na zneužívanie. Znásilnenie dieťaťa bude možné stíhať až 32 rokov po tom, čo obeť dovŕši 18 rokov. Smernicu ešte musia formálne schváliť Rada aj Parlament, potom budú mať štáty tri roky na to, aby ju zapracovali do svojich zákonov.
Firmy dnes hľadajú najmä materiál, ktorý už úrady poznajú a evidujú. Každý takýto obrázok má digitálny odtlačok, pričom systém porovnáva odtlačky súborov so zoznamom. Väčšie obavy vyvoláva hľadanie nového materiálu alebo pokusov o nadviazanie kontaktu s deťmi. Tam už systém nič neporovnáva, ale odhaduje, takže sa môže mýliť. Vedci v otvorenom liste z roku 2025 napísali, že pri takom množstve správ sa to nedá robiť s dostatočnou, respektíve prijateľnou presnosťou.
Kritici sa obávajú aj toho, že by z prípadného omylu mohli mať problémy aj nevinní ľudia, napríklad rodičia s fotkami detí z dovolenky. Úrady na ochranu osobných údajov a organizácie za ľudské práva zas upozorňujú, že kontrola správ pred zašifrovaním by v podstate oslabila samotné šifrovanie. Spoločnosť, ktorá stojí za aplikáciou Signal, už dokonca pohrozila, že by radšej odišla z EÚ, než aby zaviedla takú kontrolu.
Šíri sa kopa dezinformácií
Asi najviac sa šíri tvrdenie, že EÚ už Chat Control schválila a odteraz bude čítať všetky správy. Ak ste čítali pozorne, viete, že to nie je pravda. Trvalé nariadenie schválené nie je a dočasné pravidlá nikoho k skenovaniu nenútia. Navyše výslovne vynechávajú šifrované správy. Nepravda je aj to, že vláda si bude môcť prečítať správy kohokoľvek, kedy sa jej zachce. Niečo také neumožňuje žiadny z návrhov. Ak firma pri skenovaní narazí na podozrivý obsah, nahlási ho príslušným orgánom alebo organizáciám, ktoré sa zaoberajú bojom proti zneužívaniu detí.
V neposlednom rade si treba dať pozor aj na tvrdenie, že Parlament Chat Control definitívne zastavil. Pravda je len to, že v marci odmietol predĺžiť pôvodné dočasné pravidlá. V júli však schválil nové, užšie pravidlá a o trvalom nariadení sa ďalej rokuje. Napokon netreba veriť ani správam, že zákon prejde už zajtra. Takéto varovania sa šíria opakovane, no rokovania trvajú už vyše štyri roky. Aj keby sa vyjednávači v decembri dohodli, nariadenie musia ešte formálne schváliť Parlament aj Rada.
Takže čo si z toho všetkého vziať? Ak píšete cez WhatsApp, Signal alebo inú aplikáciu so šifrovaním end-to-end, nateraz sa pre vás nič nemení. Dobrovoľné skenovanie sa môže týkať služieb, ktoré takto šifrované nie sú, a to rovnako ako od roku 2021. Kľúčové rozhodnutie o trvalých pravidlách padne najskôr v decembri. Ak sa vyjednávači nedohodnú, rokovania od januára prevezme Litva, ktorá bude predsedať Rade EÚ.

