Národná banka Slovenska spolu so Štatistickým úradom práve zisťuje, ako sú na tom slovenské domácnosti s peniazmi. Do zisťovania vybrali náhodne viac ako 4 160 domácností z 322 miest a obcí. Otázky sa týkajú príjmov, úspor, nehnuteľností, pôžičiek aj toho, ako by rodina zvládla nečakaný výdavok. Kto dostane pozývací list, mal by vedieť, že odpovede sú anonymné. Účasť je však povinná.
Celý názov prieskumu znie Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností, v skratke HFCS. Robí sa v krajinách eurozóny a v ďalších európskych štátoch, pričom celé ho koordinuje Európska centrálna banka. Na Slovensku ho majú na starosti Národná banka Slovenska (NBS) a Štatistický úrad SR. Ten posiela do domácností vlastných vyškolených opytovateľov, NBS potom údaje spracuje a vyhodnotí. Tentokrát ide už o šiestu vlnu. Predchádzajúce sa konali v rokoch 2010, 2014, 2017, 2021 a 2023, takže štatistici majú k dispozícii porovnanie za vyše desať rokov. Zber údajov potrvá do apríla budúceho roku, výsledky sa zverejnia počas 2028.
Chcú vedieť, ako si žijete
Otázky sú trochu podrobnejšie ako v bežných prieskumoch. Štatistikov zaujíma, aké príjmy domácnosť má, koľko si odkladá a či investuje. Pýtajú sa aj na byty, domy a ďalší majetok, na pôžičky a hypotéky či na to, koľko domácnosť bežne míňa. Časť otázok sa týka domácnosti ako celku, ďalšie jednotlivých ľudí, ktorí v nej žijú, napríklad ich príjmov, zamestnania alebo budúceho dôchodku.
Prečo to ale centrálna banka potrebuje? Reiner Martin, ktorý v NBS vedie úsek výskumu, podľa spravodajského portálu agentúry TASR vysvetľuje, štatistiky a ekonomického vzdelávania, nestačí poznať priemernú mzdu alebo to, o koľko stúpli ceny. Aby banka vedela, ako sa ľuďom naozaj darí, potrebuje vedieť aj to, aké majú rezervy, majetok a dlhy a či by zvládli nečakaný výdavok alebo výpadok príjmu. Čím viac domácností sa zapojí, tým presnejší obraz vznikne.
Najprv online, potom návšteva
Zber údajov beží od 12. októbra a má dve fázy. Do 31. decembra tohto roka môžu vybrané domácnosti vyplniť dotazník cez internet, prípadne si dohodnúť osobný rozhovor. Od 4. januára do 30. apríla 2027 potom budú opytovatelia osobne chodiť po domoch. Štatistický úrad pritom upozorňuje, že nejde o dobrovoľnú anketu. Vybraná domácnosť má podľa zákona o štátnej štatistike povinnosť požadované údaje poskytnúť. Zisťovanie je povinné vo všetkých krajinách Európskej únie.
Pochopiteľne, otázky na úspory a majetok môžu pôsobiť podozrivo, najmä keď sa dnes toľko hovorí o podvodníkoch, ktorí sa vydávajú za banky či úrady. Vybrané domácnosti preto najprv dostanú od Štatistického úradu pozývací list so žiadosťou o spoluprácu. V liste nájdu meno opytovateľa, jeho e-mail a telefónne číslo, ako aj kontakt na krajské pracovisko úradu. Tam si môžete overiť, že ide o oficiálne zisťovanie. Opytovateľ, ktorý príde osobne, sa musí preukázať poverením od úradu.
NBS zároveň zdôrazňuje, že odpovede sa spracúvajú anonymne. Z výsledkov sa nedá zistiť, koľko peňazí, úspor, dlhov či majetku uviedla konkrétna domácnosť, ani kto v nej žije. Údaje sú klasifikované ako citlivé a môžu sa použiť len na štatistiku a výskum.
Za účasť domácnosť nedostane finančné poradenstvo ani vyhodnotenie vlastných financií. Jej odpovede však pomôžu ukázať, ako žijú podobné rodiny. Ak odpovie napríklad mladá rodina s hypotékou, dôchodcovia, ľudia v nájme alebo domácnosť bez rezervy, v údajoch budú lepšie vidieť potreby celej skupiny, ktorú zastupujú. Veronika Krišková zo Štatistického úradu dodáva, že úrad má s takýmito výberovými zisťovaniami dlhoročné skúsenosti a vlastnú sieť opytovateľov.
Čo zistili naposledy
Čo presne sa možno z tohto prieskumu dozvedieť, ukázala posledná vlna zisťovania spred troch rokov. Typická slovenská domácnosť mala vtedy čistý majetok, teda majetok po odpočítaní dlhov, 125 400 eur. V roku 2021 to bolo 97 000 eur, čo je nárast takmer o 30 percent. Väčšinu z neho však zjedla vysoká inflácia, takže reálne domácnosti zbohatli len asi o štyri percentá. Pre porovnanie, v predchádzajúcich štyroch rokoch to bolo inak. Medzi rokmi 2017 a 2021 sa majetok typickej domácnosti zvýšil o necelých 38 percent a aj po započítaní inflácie išlo o rast takmer o 25 percent. Tento rast pritom nebol rovnomerný. Najlepšie na tom boli domácnosti s hypotékou, ktorým majetok po započítaní inflácie stúpol o 15 percent. Opačne dopadli ľudia v nájme. Ich typický majetok klesol z 5 500 na 4 800 eur a po započítaní inflácie stratil asi 30 percent hodnoty. Reálne schudobneli aj mladé domácnosti do 34 rokov, a to zhruba o 16 percent.
Zároveň sa trochu zväčšili rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími. Najbohatších desať percent domácností vlastnilo v roku 2023 takmer 36 percent všetkého majetku, kým v roku 2021 to bolo 33 percent.
Majetky by aj boli, rezervy nie sú
Zhruba štvrtina domácností na Slovensku žije od výplaty k výplate. NBS za takú považuje domácnosť, ktorej pohotové peniaze, napríklad na účte, sú nižšie ako polovica jej mesačného príjmu. Ak teda rodina zarába 2 000 eur mesačne a má odložených menej ako 1 000 eur, nečakaná oprava auta alebo práčky môže byť veľký problém. No zaujímavosťou je, že väčšina takýchto domácností nie je chudobná. Asi 23 percent domácností má majetok, napríklad byt alebo peniaze v dôchodkovom fonde, no chýbajú im takzvané pohotové peniaze. Domácností, ktoré nemajú ani úspory, ani iný majetok, sú približne tri percentá. Najviac pod tlakom sú ľudia vo veku 35 až 44 rokov, kde takmer tretina domácností žije od výplaty k výplate. Veľkú úlohu pritom hrá aj to, ako sa ľudia v peniazoch vyznajú. Medzi domácnosťami s nízkou finančnou gramotnosťou žije od výplaty k výplate takmer 37 percent, pri strednej úrovni je to asi 27 percent.
No v dlhšom porovnaní predsa len možno pozorovať zlepšenie. Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides upozornil, že v roku 2014 žilo od výplaty k výplate až 37 až 38 percent domácností. Pribudlo tiež ľudí, ktorí investujú. Podiel domácností s podielovými fondmi sa medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšil zo štyroch na takmer osem percent. Rovnako pribudlo hypoték, keďže podiel domácností s hypotékou stúpol z 25 na takmer 30 percent.
A čo porovnanie s Európou?
Pokiaľ ide o celoeurópske výsledky, tie (za rok 2023) zverejnila ECB. Zisťovanie vtedy prebehlo v 20 krajinách eurozóny, v Česku a v Maďarsku a zapojilo sa doň takmer 90-tisíc domácností. Typická domácnosť v eurozóne mala čistý majetok 140 100 eur, teda zhruba o 15-tisíc eur viac ako slovenská. V eurozóne vlastní byt alebo dom, v ktorom žije, len asi 60 percent domácností. Na Slovensku je to podľa NBS okolo 90 percent. Vlastné bývanie teda tvorí aj väčšinu majetku slovenských rodín. Už v roku 2021 pripadalo na hlavné bývanie viac ako 70 percent majetku typickej domácnosti.
Na minulom kole sa zúčastnilo 2 128 domácností, čo bola viac ako polovica oslovených. Aj teraz bude presnosť výsledkov závisieť od toho, koľko ľudí odpovie. Nové výsledky ukážu, ako sa domácnostiam darí po rokoch vysokej inflácie. Odpovede na to, či si Slováci vytvorili väčšie rezervy, však spoznáme až v roku 2028.
