Európska komisia zverejnila nové usmernenia, ako sa pripraviť na mimoriadne udalosti. Najviac sa týkajú prvých 72 hodín krízy, keď pomoc od štátu ešte len prichádza. Ľudia by mali mať doma zásoby a pripravenú núdzovú tašku, školy by mali deti učiť, ako sa v kríze zachovať, a únia by mala mať od budúceho roka vlastný Deň pripravenosti. Dôležitou súčasťou zásob je aj hotovosť, pretože keď nejde elektrina, nefungujú ani karty a bankomaty.
Usmernenia predstavila eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbib na Európskom fóre civilnej ochrany v Bruseli. Nadväzujú na stratégiu únie pre pripravenosť, ktorú Komisia prijala v marci minulého roku a ktorá vychádza zo správy bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinistö. Lahbib pri predstavení povedala, že pri katastrofe môžu rozhodnúť práve prvé hodiny. Každý Európan by preto mal vedieť, čo robiť, ako ochrániť rodinu a ako pomôcť druhým.
Tri dni bez pomoci
Usmernenia majú štyri časti a bežných ľudí sa najviac týka prvá z nich. Komisia chce, aby si každý dokázal zabezpečiť základné potreby počas prvých troch dní mimoriadnej udalosti. V tom čase sa totiž pomoc od štátu ešte len rozbieha. Pomôcť k tomu majú núdzové zásoby a núdzová taška, ktorú môžete rýchlo schmatnúť, ak unáhlene musíte odísť z domu. Čo presne do nej patrí, Komisia neurčuje. Usmernenia sú len odporúčaním a každá krajina si ich má prispôsobiť vlastnému systému.
Na Slovensku má vlastné odporúčania ministerstvo vnútra a v niečom dokonca ide ešte o krok ďalej ako únia. Pre prípad dlhšieho výpadku elektriny radí mať doma jedlo a pitie aspoň na 14 dní, a to pre každého člena domácnosti. Vody treba rátať najmenej 4 litre na osobu a deň, pričom dva litre sú na pitie a dva na varenie a hygienu. Pre štvorčlennú rodinu to za dva týždne vychádza na 224 litrov, teda zhruba 150 balení vody po 1,5 litra. Okrem toho sa hodí lekárnička s liekmi, ktoré pravidelne užívate, rádio na batérie, baterka, náhradné batérie, doklady a hotovosť.
Ak by bolo treba rýchlo odísť pri organizovanej evakuácii, ministerstvo radí zbaliť si batožinu do 25 kilogramov pre dospelého a do 15 kilogramov pre dieťa, k tomu ešte 5 kilogramov príručnej batožiny. Patria do nej doklady, peniaze a platobné karty, lieky, jedlo a voda na dva až tri dni, hygienické potreby, baterka, deka alebo spacák, náhradné oblečenie, obuv a pršiplášť. S dlhším obdobím ako tri dni počítajú aj iné krajiny. Švédsko napríklad v novembri 2024 poslalo všetkým domácnostiam aktualizovanú brožúru Ak príde kríza alebo vojna, v ktorej ľuďom radí, aby bez pomoci zvonka vydržali aspoň týždeň.
Prečo treba mať doma hotovosť
Keď vypadne elektrina alebo internet, prestanú fungovať platobné terminály v obchodoch, bankomaty aj internetbanking. Peniaze na účte síce máte, ale nemáte sa k nim ako dostať ani nimi zaplatiť. Bankovky a mince pritom fungujú vždy, ak ich predajca vie prijať. Dobre to bolo vidieť minulý rok v apríli, keď celé Španielsko a Portugalsko na niekoľko hodín zostali bez prúdu. Ľudia vtedy v mnohých obchodoch mohli platiť len v hotovosti.
Európska centrálna banka sa rolou hotovosti v krízach zaoberala v septembri 2025 v štúdii s výstižným názvom Zachovajte pokoj a noste hotovosť. Pripomína v nej, že viaceré európske a národné úrady už ľuďom odporúčajú držať doma určitú rezervu v hotovosti pre prípad nečakaných udalostí. A ukazuje to aj správanie ľudí. Keď prišla pandémia covidu, ľudia si začali hotovosť odkladať vo veľkom. Do konca roka 2020 pribudlo v obehu v eurozóne bankoviek za vyše 140 miliárd eur.
Konkrétnu sumu však odporúčajú len niektoré krajiny. Napríklad v Holandsku národná banka spolu s bankami a ďalšími inštitúciami radí mať na prvých 72 hodín 70 eur na dospelého a 30 eur na dieťa. Tieto peniaze majú pokryť to najnutnejšie, teda vodu, jedlo a dopravu. Štvorčlenná rodina s dvoma deťmi by tak mala mať doma 200 eur. Holanďania zároveň radia mať radšej menšie bankovky a asi 50 mincí, pretože v kríze vám predavač nemusí vedieť vydať. Švédska centrálna banka zase odporúča mať viac spôsobov platenia, napríklad 1 000 švédskych korún (približne 91 eur) v hotovosti na každého dospelého.
Slovenské ministerstvo vnútra pevnú sumu neuvádza, ale udáva jednoduché pravidlo. Hotovosti by ste mali mať zhruba dvojnásobok toho, čo bežne minete za týždeň na nákupy. Ak teda rodina týždenne nakúpi za 120 eur, mala by mať doma približne 240 eur. Slovenská rada tak zvyčajne vychádza na vyššiu sumu ako holandská, čo dáva zmysel, keďže ministerstvo počíta aj s dlhším výpadkom, nielen s tromi dňami. Tiež nebude na škodu, ak si peniaze odložíte na jedno miesto spolu s dokladmi, aby ste ich v prípade odchodu z domu nemuseli hľadať.
Väčšina ľudí nie je pripravená
Takéto rady môžu pre niekoho znieť prehnane, no prieskumy ukazujú, že majú zmysel. V prieskume Eurobarometra z roku 2024 až 58 percent Európanov uviedlo, že sa necítia byť dostatočne pripravení na katastrofy alebo mimoriadne udalosti v mieste, kde žijú. Núdzovú zásobu jedla alebo pitia má doma len 29 percent ľudí a zásobu vody na varenie a hygienu približne každý piaty. Slováci sú na tom zle najmä v jednej veci. Na odber varovaní od záchranných zložiek alebo úradov sa u nás prihlásili len 3 percentá ľudí, rovnako ako v Lotyšsku, čo bol najnižší podiel v únii.
Práve informovaniu ľudí sa však venuje ďalšia časť usmernení. Komisia chce, aby úrady vedeli zrozumiteľne vysvetliť riziká a aby ľudia dostali spoľahlivé informácie včas, a to pred mimoriadnou udalosťou, počas nej aj po nej. Slovensko na tom stále pracuje. Ministerstvo vnútra pripravuje systém SK-Alert, ktorý má posielať varovania priamo do mobilov v zasiahnutej oblasti. Využíva takzvané bunkové vysielanie, takže správu dostane každý telefón v dosahu vysielača, štát nepotrebuje poznať vaše číslo ani polohu. Nepotrebujete ani mobilné dáta či aplikáciu. Systém sa mal pôvodne testovať už na prelome rokov 2024 a 2025, ostrá prevádzka sa však očakáva najskôr koncom tohto roka. Verejný test ani presný termín spustenia ministerstvo zatiaľ neoznámilo.
Tretia časť usmernení sa týka škôl. Komisia odporúča zaradiť prípravu na krízy do výučby v materských a základných školách a vyškoliť na to učiteľov. Deti sa majú naučiť, ako sa v ťažkej situácii zachovať, avšak cez aktivity primerané ich veku, ktoré ich nebudú strašiť ani v nich vyvolávať úzkosť. Štvrtá časť myslí na ľudí so zdravotným postihnutím. Prípravné opatrenia majú byť dostupné aj pre nich a mali by sa podieľať aj na tom, ako sa krízové plány pripravujú, aby v núdzi nikto nezostal bokom.
Pripomíname však, že všetky usmernenia sú nezáväzné. Komisia k nim zverejnila štyri sprievodné dokumenty s príkladmi dobrej praxe z členských štátov aj zo sveta a podľa skúseností ich môže neskôr upraviť.
Deň pripravenosti
Komisia zároveň navrhuje, aby mala únia každý rok Deň pripravenosti. Pripadol by na 23. október, prvýkrát v roku 2027. Má ľudí povzbudiť, aby sa na krízy pripravovali, a zároveň oceniť prácu úradov, civilnej ochrany a komunít. Tento dátum z toho dôvodu, že 23. októbra 2001 vznikol mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, cez ktorý si krajiny pomáhajú pri katastrofách. Krajina zasiahnutá katastrofou požiada o pomoc a ostatné jej ponúknu napríklad techniku alebo záchranárov. Okrem 27 členských štátov sa do neho zapája ďalších desať krajín vrátane Nórska, Srbska či Ukrajiny. Od roku 2002 bol aktivovaný viac ako 880-krát, z toho len minulý rok 64-krát.
Európsky občiansky panel pre pripravenosť, ktorý od marca do mája 2026 spojil 150 občanov z celej únie, dokonca odporučil organizovať každý rok celý Týždeň pripravenosti. Komisia sa rozhodla pre jeden deň a chce ho teraz podporiť spoločným vyhlásením s Európskym parlamentom, Radou EÚ, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Európskym výborom regiónov.
Posledná časť balíka sa netýka priamo ľudí, ale štátov. Komisia nedávno prijala odporúčanie, aby národné kontaktné miesta civilnej ochrany fungovali nepretržite, aj počas výpadkov či iných mimoriadnych udalostí. Cez tieto miesta krajiny komunikujú s mechanizmom EÚ, keď o pomoc žiadajú alebo ju ponúkajú. Odporúčanie radí, ako pripraviť plány pre prípad krízy a ako ich pravidelne testovať. Aj to je však nezáväzné.
