Nová analýza vedcov prináša mimoriadne znepokojujúce zistenia. Podľa výpočtov Climate Impact Lab, na ktoré upozornil portál iMeteo, môže extrémne teplo spojené so súčasným El Niñom viesť k približne 451-tisíc dodatočným úmrtiam po celom svete, a to už do konca februára 2027.
Súčasné El Niño sa začalo v júni 2026 a podľa Svetovej meteorologickej organizácie neustále naberá na sile. WMO začiatkom septembra oznámila, že pravdepodobnosť, že bude pokračovať až do zimného obdobia (december 2026 až február 2027) je takmer stopercentná.
Organizácia zároveň predpokladá, že jav dosiahne veľmi silnú intenzitu a vyvrcholí niekedy ku koncu tohto roka. Dôležité je pripomenúť, že WMO upozorňuje na jednu vec. Silu samotného El Niña nemožno automaticky prepočítať na to, aké závažné budú jeho následky v konkrétnom regióne.
Odborníci z Climate Impact Lab preto pripravili vlastnú analýzu, v ktorej používajú pre tento jav označenie „Super El Niño“. Podľa ich odhadov bude globálna teplota nad pevninou v nasledujúcich mesiacoch približne o 1,2 stupňa Celzia vyššia oproti dlhodobému normálu. Tieto podmienky by mali priniesť približne o 44 percent viac mimoriadne horúcich dní, než býva v bežnom roku.
El Niño však neovplyvňuje len teplotu vzduchu. Zasahuje aj do rozloženia zrážok, čo v jednotlivých častiach svetа zvyšuje riziko sucha, inde naopak povodní.
Ako dospeli k 451-tisíc obetiam
Najvýraznejším a zároveň najznepokojujúcejším výstupom analýzy je odhad úmrtnosti. Vedci vypočítali, že počas prvých deviatich mesiacov trvania javu, teda od júna 2026 do konca februára 2027, môže horúčava spôsobiť približne 451-tisíc dodatočných úmrtí, konkrétne v porovnaní s tým, ako by vypadal priemerný rok.
Dôležité je pritom porozumieť tomu, že nejde o počet ľudí, u ktorých by bolo El Niño uvedené priamo ako príčina smrti. Ide o odhad nadmernej úmrtnosti spojenej s teplom, ktoré okrem úpalu zhoršuje aj priebeh kardiovaskulárnych a respiračných ochorení.
Samotný výpočet stojí na historickom vzťahu medzi teplotami a úmrtnosťou, ktorý vedci sledujú v 24 378 regiónoch po celom svete. Do modelu zahŕňajú miestne podnebie, zraniteľnosť konkrétnych skupín obyvateľstva a ich schopnosť prispôsobiť sa horúčavám. Tieto údaje potom prepájajú so sezónnymi predpoveďami teploty z modelu ECMWF SEAS5 a porovnávajú výsledok s priemerom rokov 1996 až 2025.
Do odhadu vstupuje aj neistota, ktorá vychádza zo samotnej sezónnej predpovede aj z modelovaného vzťahu medzi teplotou a úmrtnosťou. Preto treba na výsledné číslo hľadieť ako na modelovú projekciu, nie ako na pevný fakt.
Najväčšie riziko je na juhu
Podľa analýzy sa najväčšia časť dodatočných úmrtí sústredí do chudobnejších a teplejších oblastí juhu. Len počas nasledujúcich šiestich mesiacov, teda od septembra do februára, odhadujú vedci vo svete približne 239-tisíc dodatočných úmrtí, s neistotou okolo plus mínus 11-tisíc prípadov.
Rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú pritom veľké, nakoľko riziko výrazne ovplyvňuje aj vek obyvateľstva, príjmy, dostupnosť klimatizácie, kvalita zdravotnej starostlivosti a to, aké skúsenosti majú miestne komunity s predchádzajúcimi vlnami extrémneho teplа.
Mimoriadne vysoké čísla sa očakávajú v africkom regióne Sahel. V Nigérii ide podľa odhadu o 31 400 dodatočných úmrtí, v Sudáne o 17 500 a v Čade približne o 8-tisíc. Spolu má celý región Sahelu počas najbližšieho polroka zaznamenať približne 66 800 nadbytočných úmrtí súvisiacich s horúčavami.
Výrazný dosah predpokladajú vedci aj v Ázii a Južnej Amerike. V Indonézii model počíta s približne 19 300 dodatočnými úmrtiami, v Indii s 15 800 a v Brazílii s 13 300. Ďalších približne 19 400 úmrtí má pripadnúť spoločne na Filipíny, Vietnam, Thajsko a Kambodžu.
Predobraz toho, čo môže byť o dve dekády štandardom
Vedci pritom upozorňujú na jednu dôležitú súvislos. Súčasné teplotné podmienky sa môžu podobať klíme, ktorá sa pri pokračujúcom globálnom otepľovaní stane bežnou realitou už o približne dve desaťročia. El Niño tak podľa nich poskytuje predstavu, aké zdravotné následky môžu prinášať vyššie teploty v oblastiach, kde obyvateľstvo ešte nemá dostatočné možnosti prispôsobenia.
Starší výskum Climate Impact Lab ukázal, že tie isté horúčavy majú v bohatších a chudobnejších oblastiach úplne odlišný dopad. Dostupnosť ochrany výrazne ovplyvňuje reálne riziko úmrtia.
Organizácia však zároveň podotýka, že nejde o neodvratný scenár vytesaný do kameňa. Časť úmrtí sa dá podľa vedcov odvrátiť pomocou včasných výstrah pred horúčavami, budovaním chladiacich centier, zabezpečením dostupnej pitnej vody, ochranou ľudí, ktorí pracujú vonku, alebo posilnením kapacít zdravotníctva.
Presnejšie určenie najviac ohrozených regiónov má pomôcť nasmerovať pomoc presne tam, kde môže zachrániť najviac ľudských životov.
Samozrejme, výskumníci budú svoje odhady postupne aktualizovať podľa toho, ako sa budú vyvíjať El Niño a sezónne predpovede. Zároveň upozorňujú, že teplotné anomálie a s nimi spojená zvýšená úmrtnosť môžu pretrvávať aj po februári 2027. Konečné číslo tak môže byť v skutočnosti nielen nižšie, ale aj ešte vyššie.
Podrobnosti novej metodiky majú byť publikované vo vedeckom časopise. Terajšiu predpoveď, respektíve 451-tisíc obetí, preto chápať ako priebežný odborný odhad, nie ako definitívny výsledok.
