Slovensko v rámci Európskej únie patrí ku krajinám s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí. Ide o ľudí do 75 rokov, ktorí by mohli žiť, keby sa ich chorobe včas predišlo alebo keby dostali včasnú a kvalitnú liečbu. Vláda preto schválila program Misia Zdravie. Do roku 2030 naň pôjde 68 miliónov eur a podľa odborníkov by mohol ročne zachrániť 800 až 1 000 životov.
Desaťtisíce zbytočných úmrtí
Za odvrátiteľné sa považujú úmrtia ľudí mladších ako 75 rokov, ktorým sa dalo zabrániť. Buď lepšou prevenciou, alebo včasnou a kvalitnou zdravotnou starostlivosťou. Na Slovensku ich bolo v roku 2023 vyše 19 000. Takmer 11 000 ľudí zomrelo pre nedostatky v prevencii a viac ako 8 000 pre chýbajúcu včasnú a kvalitnú liečbu. O rok skôr bolo takýchto úmrtí ešte viac, vyše 21 700. Správa Európskej komisie a OECD o stave zdravia na Slovensku z roku 2025 uvádza, že úmrtnosť, ktorej sa dá predísť prevenciou, bola v roku 2022 takmer dvojnásobná oproti priemeru EÚ. Úmrtnosť, ktorej sa dá zabrániť včasnou liečbou, bola o 50 percent vyššia. Pri prevencii k nej najviac prispela ischemická choroba srdca, úmrtia súvisiace s alkoholom a rakovina pľúc. Pri liečbe to bola ischemická choroba srdca, zápal pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka.
Slovensko sa v tomto porovnaní dlhodobo drží na chvoste Európy. Podľa Eurostatu malo v roku 2021 spolu s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou a Maďarskom viac ako 150 úmrtí na 100 000 obyvateľov, ktorým sa dalo zabrániť včasnou liečbou. Horšie na tom bolo už len Rumunsko. Priemer EÚ bol vtedy 93,3 úmrtia na 100 000 obyvateľov. Priemerná očakávaná dĺžka života na Slovensku aj v dôsledku tohto trendu dosiahla v roku 2024 78,6 roka. Je to o 3,1 roka menej, ako je priemer EÚ.
Tri choroby, tri štvrtiny úmrtí
Program, ktorý sme spomenuli v úvode, sa sústreďuje na tri oblasti, a síce onkologické, srdcovo-cievne a neurologické ochorenia. Práve tie stoja takmer za tromi štvrtinami odvrátiteľných úmrtí. Aby sme boli konkrétnejší, choroby srdca a ciev spolu s rakovinou spôsobili v roku 2023 viac ako dve tretiny všetkých úmrtí na Slovensku. Úmrtnosť na rakovinu bola v roku 2022 na úrovni 268 úmrtí na 100 000 obyvateľov, čo je asi o 15 percent viac ako priemer EÚ.
Podľa Petra Valkoviča, prednostu II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava, by program mohol znížiť počet odvrátiteľných úmrtí o viac ako 5 percent, píše STVR. To znamená približne 800 až 1 000 zachránených ľudí. Zároveň verí, že program zlepší nielen samotnú starostlivosť o pacientov. Posilniť by mal aj odbornosť a výskum na lekárskych fakultách, v nových startupoch aj v regiónoch.
Slovensko má čo riešiť
Príčin vysokej úmrtnosti je viac. Jednou sú peniaze. Slovensko v roku 2023 vynaložilo na zdravotníctvo 2 088 eur na obyvateľa v parite kúpnej sily, pričom priemer EÚ bol 3 832 eur. Je to teda len o niečo viac ako polovica. Na zdravie išlo 7,4 percenta HDP, kým priemer EÚ je 10 percent. Chýbajú potom aj ľudia. Na 1 000 obyvateľov pripadalo v roku 2023 na Slovensku 3,8 lekára, v EÚ je to 4,3. Ešte väčší rozdiel je pri sestrách. Slovensko ich má 5,7 na 1 000 obyvateľov, priemer EÚ je 8,5. To je zhruba o tretinu menej.
Napokon je slabinou aj prevencia. Na mamografický skríning prišlo v roku 2023 len 43 percent žien, ktoré naň mali nárok. Pri skríningu rakoviny krčka maternice je to o čosi lepšie, tu účasť dosiahla 67 percent a prekonala priemer EÚ (58 percent). K vysokej úmrtnosti prispieva aj životný štýl, keďže denne fajčí 21 percent dospelých, zatiaľ čo obéznych je 17 percent dospelých, kým v roku 2017 to bolo 14 percent.
K problematike sa vyjadril aj rezort školstva, ktorý hovorí o systémovom probléme. Na Slovensku podľa neho nechýbajú odborníci, ale nadväznosť jednotlivých krokov liečby. Pacient čaká, výsledky sa nedostanú k ďalšiemu lekárovi, vyšetrenia sa opakujú a liečba sa začne neskoro. Dlhé čakanie pritom potvrdzuje aj európska správa. Čakacie lehoty boli v roku 2024 najčastejším dôvodom, prečo ľudia nedostali potrebnú zdravotnú starostlivosť, hoci ich podiel sa od roku 2022 znížil na polovicu.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) preto hovorí o zhruba 20 opatreniach. Ich cieľom je zlepšiť takzvanú cestu pacienta zdravotníctvom, čo má byť jeden z kľúčov k tomu, aby sa pacient včas dostal k najlepšej personalizovanej liečbe.
O aké opatrenia pôjde?
Eva Goncalvesová, prednostka kardiologickej kliniky LF UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, podľa STVR vysvetlila, že z desiatok návrhov vybrali tie najlepšie. Rozhodovalo aj to, ktoré sa dajú zaviesť najrýchlejšie a najskôr prinesú výsledky. V onkológii program počíta s komplexnými a regionálnymi onkologickými centrami, genomikou, presnou medicínou a multidisciplinárnymi tímami. V neurológii pribudne genetické testovanie zriedkavých neurogenetických ochorení. V kardiológii sa program zameria na telemedicínu, nové technológie na sledovanie chronických ochorení a umelú inteligenciu. Tá má pomôcť odhadnúť riziko pacienta a prispôsobiť mu liečbu.
Pilotné projekty povedú lekárske fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zapojiť sa majú aj univerzitné a fakultné nemocnice, špecializované centrá a ďalší poskytovatelia. Program podporujú Vedecká rada ministerstva zdravotníctva, Slovenská kardiologická spoločnosť, Slovenská neurologická spoločnosť a Slovenská onkologická spoločnosť. Projekty, ktoré prinesú výsledky, chce štát po roku 2030 rozšíriť a urobiť z nich základ systémových zmien.
Na programe pracovalo viac ako dva roky sto odborníkov. Pripravil ho Úrad pre vedu, výskum a inovácie v rámci národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Vláda ho schválila 14. októbra. Peniaze pochádzajú z akčného plánu na podporu vedy, výskumu a inovácií. Tento rok pôjde na pilotné opatrenia 8 miliónov eur a v rokoch 2027 až 2030 po 15 miliónov eur ročne.
