Energetika v strednej a juhovýchodnej Európe prechádza pomerne náročným obdobím, kde sa skombinovali extrémne letné horúčavy, vysoká spotreba, nízke prietoky Dunaja a silne obmedzená dostupnosť kľúčových výrobno-energetických kapacít. Súbeh týchto faktorov vytvára silný tlak na rast veľkoobchodných cien elektriny v celom štáte aj v okolitých regiónoch.
Ako informuje denník Pravda, najrizikovejším obdobím dňa sú hlavne večerné hodiny. Po západe slnka totiž vypadáva výroba zo solárnych elektrární, pričom celková spotreba zostáva naďalej vysoká.
Mínus viac ako 2 000 MW
Hnacou silou tohto nešťastného stavu na trhu sú neplánované aj plánované výpadky veľkých jadrových elektrární v susedných krajinách. Podľa experta Libora Lázničku zaznamenalo najvýraznejší pokles produkcie Maďarsko, kde sa výroba v jadrovej elektrárni Paks znížila oproti bežnému štandardu o približne 1 600 megawattov (MW). K tomuto výpadku sa pridalo aj Rumunsko z dôvodu odstávky jedného bloku v elektrárni Cernavodă, čo znamenalo ďalšiu stratu približne 560 MW.
Celkovo tak regionálna sieť prišla o viac ako 2 000 MW stabilnej jadrovej energie. O čosi lepšia situácia je v Bulharsku, kde sa rozsiahlejšie obmedzenia výroby týkali najmä predošlých mesiacov. Začiatkom augusta už tamojšia jadrová elektráreň Kozloduj dodávala elektrinu stabilne a bez výpadkov.
Zasiahnuté je aj Slovensko
Neistota na trhu a nedostatok elektriny na regionálnom trhu sa okamžite prejavili aj na podmienkach na Slovensku. Priemerné denné ceny elektriny sa v prvom augustovom týždni pohybovali v rozmedzí od 120 do 190 eur za MWh, čo predstavuje medzimesačný nárast o približne 40 percent. Extrémne výkyvy sa však odohrávali v čiastkových večerných intervaloch, kedy sa ceny za jednu MWh tesne priblížili k hranici 500 eur.
Experti pritom varujú, že podobné cenové šoky sa môžu kedykoľvek zopakovať. Najväčšie riziko hrozí práve večer, teda po západe slnka, kedy prudko klesá produkcia fotovoltických elektrární, no vysoké teploty a používanie klimatizácií udržiavajú spotrebu na vysokých úrovniach. Ak by sa k tomuto stavu pridali ďalšie neplánované výpadky zdrojov alebo obmedzenia kapacít na cezhraničných vedeniach, tlak na ďalší či opakovaný nárast cien bude neúprosný.
Čo to znamená pre naše peňaženky?
Dobrou správou je, že tieto výkyvy na trhu s elektrinou neznamenajú, že sa domácnosti musia okamžite pripraviť na vyššie faktúry. Pre naše peňaženky to teda nie je hrozba typu “zo dňa na deň”, a to hlavne vďaka spôsobu, akým je trh s energiami pre domácnosti nastavený.
Ceny elektriny pre domácnosti na Slovensku nepodliehajú hodinovým ani denným výkyvom na spotovom trhu. Trh s energiami pre koncových spotrebiteľov je regulovaný a dodávatelia nakupujú elektrinu pre domácnosti s veľkým časovým predstihom. Krátkodobé cenové špičky, kedy cena na burze na niekoľko hodín vyskočí, sa preto do bežných mesačných zálohových platieb nepremietnu.
Akékoľvek zmeny v koncových cenách pre domácnosti sa prejavujú až s odstupom času, spravidla od nového kalendárneho roka. Ak by vysoké ceny na trhu pretrvávali celé mesiace, premietli by sa do vyšších nákupných cien pre dodávateľov, čo by následne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadnil pri stanovovaní cenových stropov na ďalšie obdobie. Okrem toho na Slovensku fungujú aj mechanizmy štátnej pomoci a adresnej kompenzácie, ktoré majú chrániť domácnosti práve pred náhlymi výkyvmi cien.
Riziko tak nateraz znášajú najmä dodávatelia energií a veľké priemyselné podniky, ktoré nakupujú časť elektriny za aktuálne trhové, takzvané spotové ceny. Pre bežné domácnosti je teda situácia zatiaľ stabilná. To “zatiaľ” je však veľmi dôležité slovo.
