Situácia na globálnych trhoch s agrokomoditami začína opäť znepokojovať nielen spotrebiteľov, ale aj ekonómov. August priniesol citeľné zdražovanie základných surovín, ktoré vyhnalo medzinárodný cenový index na najvyššiu hodnotu za takmer štyri roky. O najnovších číslach informovala Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pričom údaje sprostredkovala agentúra Reuters, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Najvyššie čísla od konca 2022
Globálny index cien potravín detailne mapuje mesačné pohyby cien pri obilninách, rastlinných olejoch, mäse, cukre a mliečnych výrobkoch. A v auguste sa vyšplhal na úroveň 133,3 bodu. Pre porovnanie, ide o najvyššiu zaznamenanú hodnotu od novembra 2022.
Krivka sa pritom ťahá smerom nahor už dlhšie, čo potvrdzujú aj prepočty z mesiaca predtým. V júli totiž index dosiahol hodnotu 130,8 bodu, a to po dodatočnej revízii smerom nahor. FAO pôvodne za júl uvádzala údaj o pol bodu nižší, no reálne čísla ukázali, že tlak na zdražovanie bol silnejší už počas leta.
Teplo, sucho a vojny
Za aktuálnym vývojom nestojí len jeden problém, ale skôr nešťastný súbeh viacerých faktorov. Poľnohospodári a obchodníci v Európe čelia extrémnemu suchu a vlnám horúčav, ktoré škodia úrode. Do toho treba pridať obavy z klimatického fenoménu El Niňo, ktorý môže v nasledujúcom období priniesť ďalšie výkyvy počasia a znížiť či úplne ochromiť produkciu v kľúčových pestovateľských oblastiach.
Ďalším kľúčovým faktorom je geopolitika, menovite vojenské konflikty na Ukrajine, na Blízkom východe a v Iráne. Vojny totiž narúšajú medzinárodné obchodné trasy a logistiku. Na trhoch tak rastie nervozita z možných výpadkov dodávok. A kde je nervozita, tam je riziková prirážka. V preklade do ľudskej reči to znamená drahšie potraviny.
Podľa Maxima Torera, hlavného ekonóma FAO, je augustový skok jasným varovným signálom. Na potravinové trhy sa podľa neho vracia práve spomínaná riziková prirážka, keďže klimatické šoky, geopolitické konflikty a logistické komplikácie vyvíjajú obrovský tlak na očakávané obmedzenie ponuky.
Hore išli všetky kategórie
Zdražovanie, ktoré vykázali v priebehu augusta, zasiahlo globálny trh plošne. FAO potvrdila, že vyššie cenovky zaznamenali všetky monitorované skupiny, teda obilniny, oleje, mliečne výrobky, mäso aj cukor. Niektoré komodity pritom pokorili dlhoročné rekordy. Výnimky? Žiadne.
Vôbec najstrmší nárast z mesiaca na mesiac predviedol cukor, ktorého cena vyskočila o 11,9 percenta. Táto hodnota predstavuje ročné maximum a zároveň najvyššiu cenovú hladinu od júna 2025.
Pozornosť pútajú aj obilniny, ktoré medzimesačne zdraželi o 2,2 percenta. V ich prípade ide o najvyššiu zaznamenanú úroveň od mája 2024, čo je dvojročné maximum. Ceny rastlinných olejov síce v auguste stúpli len o mierne, presnejšie o 0,6 percenta, no aj tento drobný posun stačil na to, aby sa dostali na štvorročné maximum, teda najvyššiu hodnotu od júna 2022.
Platí to aj pre Slovákov
Keďže index sleduje globálne ceny, treba rátať s tým, že na zozname zasiahnutých krajín je, respektíve bude aj Slovensko. Budúci čas preto, lebo sa to neudeje zo dňa na deň. Treba totiž pochopiť to, ako index FAO vlastne funguje.
Nesleduje ceny chleba, masla či baleného cukru v regáloch obchodov. Meria veľkoobchodné ceny základných nespracovaných agrokomodít na svetových burzách. Môže ísť napríklad o surové obilie, surový trstinový cukor alebo nerafinované rastlinné oleje, s ktorými obchodujú medzinárodní dodávatelia vo veľkých objemoch. Ak index stúpne, znamená to, že potravinárske fabriky po celom svete nakupujú vstupné suroviny za vyššie ceny.
Tento nárast sa k bežnému zákazníkovi dostáva s určitým časovým odstupom, zvyčajne niekoľkých mesiacov. Pekári, mliekarne či výrobcovia cukroviniek majú totiž často nakúpené zásoby alebo podpísané dlhodobé kontrakty s fixnými cenami. Kým sa drahšia pšenica spracuje na múku, tá sa dodá do pekárne a hotový rožok dovezú do obchodu, ubehne celkom dosť času. Vyšších cien zo dňa na deň sa zatiaľ netreba báť.
Ak však vysoké burzové ceny vydržia dlhšie, výrobcovia eventuálne premietnu vyššie náklady do dodávateľských cien.
Zároveň platí, že cena samotnej suroviny tvorí len časť z toho, čo v obchode reálne platíme. Konečnú cenovku potravín ovplyvňujú aj ceny energií potrebných na pečenie či chladenie, náklady na naftu pri preprave tovaru, platy zamestnancov, marže obchodných reťazcov a dane.
Aj preto napríklad augustový skok cukru o takmer 12 percent neznamená, že kilo cukru v supermarkete bude zajtra o 12 percent drahšie. Je to však jasný impulz, ktorý reťazce a výrobcovia postupne pretavia do aspoň mierneho zdražovania, a to najmä pri pečive, sladkostiach a rastlinných olejoch.
