Slováci patria medzi najkonzervatívnejších sporiteľov v Európe. Až 43 percent všetkých svojich finančných úspor držia v hotovosti, na bežných účtoch alebo na vkladoch v bankách. No to, že je tento prístup bežný, ho rozhodne nerobí výhodným. Práve naopak. Ceny v obchodoch totiž rastú podstatne rýchlejšie, než aké úroky dokážu ponúknuť komerčné banky na bežných či termínovaných produktoch.
Na to, aká veľká je priepasť medzi bankovými výnosmi a infláciou, poukazujú aj dlhodobé ekonomické dáta. Eva Sadovská, analytička Wood & Company, pre STVR upozornila, že za posledných 10 rokov sa priemerné úročenie dvojročných termínovaných vkladov pohybovalo len v rozmedzí od 0,35 do 2,50 percenta. V prípade bežných účtov boli úroky ešte žalostnejšie, často len na úrovni od 0,01 do 0,07 percenta.
Najviac sa tento rozdiel prejavil v rokoch 2022 a 2023. Inflácia vtedy vystrelila na rekordných 12,8 percenta, pričom v nasledujúcom roku dosiahla 10,5 percenta. Tieto čísla vysoko prevýšili akékoľvek výnosy, ktoré mohli ľudia v bankách získať. Celé uplynulé desaťročie tak ukazuje rovnaký trend. Ak necháte peniaze ležať na účte, inflácia z nich postupne ukrajuje a ich kúpna sila klesá.
Rozdiely nie sú malé
Finálna strata hodnoty závisí hlavne od toho, koľko peňazí máte odložených a ako dlho ich držíte na nízko úročenom produkte. Pri dlhodobom horizonte však môže ísť o skutočne obrovské sumy. Analytička to ilustruje na konkrétnom príklade, kedy si človek odkladá 50 eur mesačne počas 20 rokov.
Ak by ste tieto peniaze pravidelne investovali s priemerným ročným výnosom sedem percent, po dvadsiatich rokoch by ste mali k dispozícii približne 26-tisíc eur. Ak by ste rovnakú sumu nechali na bežnom sporiacom účte alebo termínovanom vklade, výsledná nasporená suma by bola nižšia o približne 11-tisíc eur.
Najskôr vytvorte rezervu, až potom investujte
Hoci je investovanie propagované ako najlepší spôsob ochrany úspor pred infláciou, určite doň nevkladajte všetky svoje voľné peniaze. Základným krokom je vytvorenie stabilnej finančnej rezervy a upratanie rodinného rozpočtu. Každá domácnosť by mala mať odložené peniaze na nečakané výdavky vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov.
Táto pohotovostná rezerva vám poslúži ako okamžitá poistka v prípade, že dôjde na nepredvídateľné situácie, napríklad pokazené auto alebo strata zamestnania. Práve pre tieto peniaze je bežný účet alebo bankový vklad ideálnym miestom, pretože k nim máte vždy okamžitý prístup.
Až keď máte túto rezervu vybudovanú, je rozumné začať s investovaním zvyšných voľných financií. V dnešnej dobe sa dá začať aj s malými sumami, pričom moderné investičné platformy dokážu celým procesom jednoducho previesť aj úplného začiatočníka.
Ešte som neinvestoval. Kde začať?
Pokiaľ ste ešte nikdy nikam neinvestovali, no chceli by ste začať, ideálnym štartom sú široko diverzifikované indexové ETF fondy. Tieto fondy nekupujú akcie jednej konkrétnej firmy, ale kopírujú vývoj celých trhov, ako je americký index S&P 500 alebo globálny MSCI World. Ak si kúpite podiel v tomto fonde, svoje peniaze rozdelíte medzi stovky až tisíce najväčších svetových spoločností. Ochranný prvok spočíva v tom, že ak sa niektorej z nich prestane dariť, úspech ostatných firiem v koši stratu vyváži, čo znižuje riziko.
Ďalšou tohto prístupu je jednoduchosť a priaznivé daňové nastavenie, teda aspoň na Slovensku. Pravidelné investovanie menších súm, napríklad cez trvalý príkaz, prináša priemerný ročný výnos okolo 7 až 9 percent, a to bez toho, aby ste museli neustále sledovať aktuálne dianie či pozorovať vývoj na burze. A čo navyše, ak takéto verejne obchodované ETF fondy držíte dlhšie ako jeden rok, celý váš výnos je oslobodený od dane z príjmov aj zdravotných odvodov.
Pred samotným začiatkom si však treba dať pozor na niekoľko zásadných chýb. Prvou sú neprimerane vysoké poplatky v klasických bankových podielových fondoch, ktoré dokážu z dlhodobého zisku ukrojiť pomerne veľkú časť. Dnes sa preto oplatí využívať skôr nízkonákladové platformy alebo priamych overených brokerov. Druhou častou chybou je panika, keď sa trh nečakane prepadne. Neskúsení investori vtedy v strachu predávajú v mínuse namiesto toho, aby pokračovali v pravidelných nákupoch so zľavou.
Zároveň platí, že do akciových trhov by ste mali investovať len tie peniaze, ktoré nebudete potrebovať minimálne najbližších päť až desať rokov. Prostriedky na krátkodobé ciele (v horizonte jedného či dvoch rokov) patria skôr na sporiaci účet. V neposlednom rade sa treba úplne vyhnúť ponukám na sociálnych sieťach, ktoré sľubujú rýchle zbohatnutie, neovereným kryptomenám či “garantovaným” vysokým ziskom. Investovanie negarantuje výnos. Ponúka len príležitosť.
