Autá v Európe sa neustále zväčšujú a jednej z najvplyvnejších bruselských organizácií zaoberajúcich sa dopravou dochádza trpezlivosť. Presadzuje, aby väčšie vozidlá platili vyššie dane a drahšie parkovné. Ak by sa takýto princíp uchytil, netýkal by sa iba obrovských SUV. Do drahšej skupiny by sa mohli dostať aj úplne bežné rodinné autá.
Za návrhom stojí organizácia Transport & Environment spolu s iniciatívou Clean Cities. Vo svojej najnovšej analýze upozorňujú, že priemerné nové auto v Európe sa za posledných 25 rokov výrazne zväčšilo. V roku 2000 meralo na dĺžku približne 4,09 metra. Dnes je to okolo 4,38 metra.
Ak bude súčasný trend pokračovať, priemerné nové auto môže mať v roku 2040 dĺžku približne 4,56 metra a šírku 1,90 metra. Autori tento jav označujú ako carspreading. Podľa ich výpočtov môže postupné zväčšovanie vozidiel do roku 2040 ubrať európskym mestám 8,5 až 14 percent pozdĺžnych parkovacích miest.
Rast áut chcú zastaviť
Hlavným autorom štúdie je James Nix, ktorý v bruselskej centrále Transport & Environment pôsobí ako manažér politiky pre osobné vozidlá. Samotná organizácia pri jeho pracovnom profile otvorene uvádza, že jeho úlohou je presadzovať politiky, ktoré majú odrádzať od čoraz väčších súkromných áut. T&E však nie je inštitúciou Európskej únie. Ide o záujmovú organizáciu registrovanú v európskom registri transparentnosti, ktorá sa snaží ovplyvňovať dopravnú a klimatickú legislatívu. Preto je dôležité odlíšiť jej požiadavky od pravidiel, ktoré už Brusel skutočne schválil.
Nix a jeho kolegovia chcú, aby vlády jednotlivých krajín začali pri registračných a pravidelných daniach zohľadňovať rozmery vozidla. Mestá by podobným spôsobom mohli meniť parkovné. Čím viac verejného priestoru auto zaberá, tým viac by jeho vlastník platil.
Nie je to úplne bezprecedentná myšlienka. Paríž už používa výrazne drahšie parkovanie pre vybrané ťažké vozidlá. Tam však nerozhoduje dĺžka auta, ale jeho hmotnosť. T&E chce, aby sa do budúcnosti dali používať priamo rozmery.
Hranica 4,2 metra už v EÚ existuje
Súbežne s debatou o daniach sa v európskej legislatíve objavila hranica 4,2 metra. Európska komisia navrhla novú kategóriu malých elektrických áut M1E, do ktorej majú patriť batériové elektromobily s dĺžkou najviac 4,2 metra. Takéto autá vyrobené v Európe majú dostať takzvaný superkredit. Pri výpočte flotilových emisií automobilky sa jeden predaný malý elektromobil započíta ako 1,3 vozidla. Cieľom je motivovať výrobcov, aby opäť ponúkali menšie a cenovo dostupnejšie elektromobily.
Hranica 4,2 metra však zároveň ukazuje, aké komplikované by bolo zaviesť jednoduchú daň podľa dĺžky. Volvo EX30 meria približne 4,23 metra, Kia EV3 okolo 4,30 metra a Škoda Elroq takmer 4,49 metra. Dokonca aj klasická Octavia Combi má približne 4,70 metra. Samotná dĺžka preto nevie spoľahlivo oddeliť obrovské luxusné SUV od praktického rodinného auta.
Žiadna európska daň zatiaľ neexistuje
Pre slovenského vodiča sa dnes nič nemení. EÚ nateraz neschválila daň z veľkých áut ani jednotné parkovné podľa ich rozmerov. T&E požaduje, aby dane zaviedli národné vlády a poplatky mestá. Európska úroveň by mala podľa organizácie hlavne vytvoriť pravidlá, ktoré umožnia rozmery vozidiel jednoduchšie evidovať a využívať pri ďalšej regulácii.
Komisia sama zavádza osobitné zvýhodnenie malých elektromobilov a viaceré európske mestá už experimentujú s drahším parkovaním veľkých či ťažkých áut. Ak sa trend bude ďalej posúvať týmto smerom, rozmery vozidla môžu v budúcnosti ovplyvňovať nielen to, či sa zmestíte na parkovacie miesto, ale aj koľko za jeho vlastníctvo alebo parkovanie zaplatíte.
