Európa zas a znova čelí rapídnemu rastu cien. Dosahuje pritom úrovne, aké sme nevideli od roku 2023. Inflácia v menovom bloku sa vyšplhala na úroveň 3,3 percenta, pričom hlavným motorom tohto nepríjemného vývoja je najmä prudký nárast cien energií.
Hoci sa Slovensko zatiaľ drží tesne pod priemerom eurozóny, konkrétne s hodnotou 3,1 percenta podľa metodiky Eurostatu, nie je veľa miesta na optimizmus. Národná banka Slovenska otvorene varuje, že pokojné obdobie sa končí a že v najbližších mesiacoch musíme počítať s tým, že tempo zdražovania opäť naberie na sile aj v našich obchodoch. Téme venuje STVR.
Doterajší skôr priaznivý vývoj u nás držali na uzde najmä potraviny. Základné položky ako mlieko či maslo v uplynulom období zlacneli viac, než býva bežné, no priestor na nižšie ceny sa postupne míňa. Odborníci z centrálnej banky upozorňujú, že na pultoch sa čoskoro začnú kopiť nové cenové tlaky, ktoré vývoj otočia opačným smerom.
Čo presne zdvihne naše účty
Kľúčový problém prichádza z veľkoobchodného trhu, kde opäť stúpajú ceny energií. Hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer vysvetľuje, že vyššie účty za energie sa už teraz začínajú prejavovať na cenách výrobkov, ktoré sa dodávajú na náš trh, a odtiaľ je už len krok k samotným cenám v maloobchode.
Do rovnice vstupuje aj počasie, keďže rozsiahle sucho zrazilo tohtoročnú úrodu viacerých poľnohospodárskych plodín na priemernú, miestami až podpriemernú úroveň. To sa v konečnom dôsledku premietne do drahších potravín.
Oveľa horšia situácia pritom dlhodobo panuje v segmente bývania, kde ceny nehnuteľností naďalej stúpajú dvojciferným tempom. V kombinácii s hroziacim zdražovaním v obchodoch nás tak pravdepodobne čaká ďalšia zaťažkávacia skúška, na ktorú už reagujú aj finančné inštitúcie.
ECB chystá zásah, hypotéky pôjdu hore
Rastúce čísla naprieč Európou trápia aj bankárov vo Frankfurte. Člen rady guvernérov Európskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf v rozhovore pre denník Financial Times neskrýval znepokojenie z aktuálneho vývoja. Pred blížiacim sa zasadnutím, ktoré je naplánované na 10. septembra, naznačil, že pripravované rozhodnutie o úrokových sadzbách nikoho neprekvapí. Tým v podstate potvrdil očakávania, že budú rásť.
Pochopiteľne, tento krok bude mať okamžitý dopad na peňaženky bežných ľudí, tentokrát zo strany komerčných bánk. Matej Dobiš výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas, upozorňuje, že bankové domy taktiež upravia úroky smerom nahor.
Podľa neho sa pri úveroch na bývanie môžeme pripraviť na sadzby, ktoré budú začínať štvorkou, a to dokonca aj pri tých najlacnejších fixáciách. Aj keď niektoré banky sa môžu snažiť držať úroky nižšie, celková ponuka hypoték jednoducho zdražie.
Ani byty veľmi nespadnú
A samozrejme, drahšie financovanie priamo zasiahne aj realitný trh. Majiteľ veľkej realitnej kancelárie Alexander Krajňak konštatuje, že záujemcovia o bývanie majú čoraz menší priestor platiť stále vyššie sumy. Dvojciferný nárast cien podľa neho nemôže pokračovať donekonečna, najmä ak príjmy rodín nerastú rovnako rýchlo a nebudú mať v dohľadnej dobe lacnejšie hypotéky. V budúcom roku by sa preto tempo zdražovania nehnuteľností malo konečne spomaliť a klesnúť pod 10 percent.
Zároveň však platí, že plošný pád cien nehrozí. Nových bytov sa stavia žalostne málo a kvalitných nehnuteľností v dobrých lokalitách je stále nedostatok, čo drží ich hodnotu hore, napriek slabšej kúpyschopnosti obyvateľstva.
Jediným svetlým bodom v celej tejto situácii zostávajú očakávania okolo platov. Hoci Štatistický úrad potvrdil, že reálne mzdy na Slovensku za prvý polrok klesli, v ďalších mesiacoch analytici počítajú s opačným scenárom. Za celý rok by mali platy stúpnuť zhruba o päť percent, vďaka čomu by mali prekonať rastúcu infláciu a pomôcť domácnostiam vykryť zvýšené výdavky, teda aspoň niektoré.
