Tepelné čerpadlá majú v európskych domácnostiach dostať podstatne väčšiu úlohu. Európska komisia chce prudko zrýchliť ich rozširovanie a zároveň mení pohľad na to, na čo majú slúžiť. Popri vykurovaní sa čoraz viac do popredia dostáva aj ochrana domácností pred letnými horúčavami.
Komisia vo svojom novom Akčnom pláne pre elektrifikáciu počíta s tým, že počet každoročne inštalovaných tepelných čerpadiel v EÚ vzrastie z približne 2,4 milióna v roku 2025 na 4 milióny v roku 2030. Zároveň chce, aby sa elektrina do roku 2040 podieľala na konečnej spotrebe energie v Únii indikatívne až 46 percentami. Dnes je tento podiel približne 23 percent.
Pre Slovensko môže byť dôležitá najmä zmena pohľadu na chladenie budov. Domy a technické systémy sa u nás tradične navrhujú predovšetkým podľa potrieb zimného vykurovania. Európska komisia však upozorňuje, že vlny horúčav sú dlhšie a intenzívnejšie a tepelné čerpadlá preto vníma aj ako účinný spôsob chladenia a súčasť prispôsobovania budov meniacej sa klíme. Na rastúci záujem Slovákov o chladenie počas horúčav sme upozorňovali už počas leta.
EÚ chce 4 milióny čerpadiel ročne
Takýto rast však nebude znamenať iba potrebu vyrobiť viac zariadení. Ak sa má počet nových inštalácií za päť rokov zvýšiť približne o dve tretiny, vyšší tlak pocítia projektanti, montážne firmy aj servisní technici. Marek Hvozdík zo spoločnosti Panasonic upozorňuje, že každé tepelné čerpadlo potrebuje správny návrh, kvalitnú montáž a následný servis. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov tak môže byť jednou z prekážok ďalšieho rastu.
Pri nových a rekonštruovaných budovách sa zároveň môže čoraz viac presadzovať návrh jedného systému pre celý rok. Namiesto samostatného kúrenia a klimatizácie môže jedno zariadenie zabezpečovať zimné vykurovanie aj letné chladenie. Enrique Vilamitjana z Panasonic Heating & Cooling Solutions Europe preto očakáva väčší dôraz na celoročnú účinnosť a riadenie spotreby podľa aktuálnych potrieb budovy.
Vysoká cena ostáva problém
Najväčšou prekážkou zostáva vstupná investícia. Európska komisia uvádza, že výmena plynového kotla za tepelné čerpadlo môže pri priemernej domácnosti znížiť náklady na vykurovanie až o 60 percent. Výsledok však závisí od cien energií, stavu domu, zateplenia, vykurovacieho systému aj kvality samotného návrhu. Na Slovensku je veľkým problémom práve obstarávacia cena. Ako sme upozorňovali v apríli, podľa prieskumu Ipsosu by si tepelné čerpadlo bez dotácie zaobstaralo iba 8 percent slovenských domácností v rodinných domoch. Až 62 percent opýtaných nemalo žiadnu rezervu alebo malo úspory najviac 5 000 eur.
Komisia preto chce riešiť aj túto bariéru. Do roku 2027 plánuje preskúmať mechanizmus, ktorý by podporil predaj čistých systémov vykurovania a pomohol zmenšiť rozdiel v obstarávacej cene medzi tepelnými čerpadlami a fosílnymi kotlami. Pripravuje tiež samostatný plán pre vykurovanie a chladenie.
