Viac ako 60 % slovenských domácností v rodinných domoch vykuruje zemným plynom a väčšina z nich nemá v pláne na tom čokoľvek meniť. Hlavným dôvodom pritom nie je spokojnosť s technológiou, ale nedostatok peňazí na alternatívy. Len 8 % domácností by si bez štátnej dotácie zaobstaralo tepelné čerpadlo.
Tieto údaje priniesol prieskum agentúry Ipsos, ktorý si objednali Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) a spoločnosť SPP – distribúcia. Ochota prejsť na iný typ vykurovania podľa neho priamo závisí od finančných možností domácnosti. Až 62 % opýtaných pritom uviedlo, že nemá žiadnu finančnú rezervu alebo disponuje úsporami maximálne do 5 000 eur. Nad hranicou 10 000 eur sa nachádza len 17 % domácností.
Tepelné čerpadlo za 8 000 až 16 000 eur
Inštalácia tepelného čerpadla si vyžaduje investíciu v rozmedzí od 8 000 do 16 000 eur. Pre väčšinu domácností je to bez štátnej pomoci nedosiahnuteľná suma. Práve táto finančná bariéra vysvetľuje, prečo by sa do kúpy čerpadla bez dotácie pustilo len 8 % respondentov prieskumu.
Prečítajte si tiež
Samotná výmena zdroja tepla navyše nemusí stačiť. Tepelné čerpadlá fungujú najúčinnejšie v dobre zateplených domoch s podlahovým vykurovaním. V starších budovách s klasickými radiátormi ich výkon klesá a počas silných mrazov nemusia dom vykúriť na komfortnú teplotu. K cene čerpadla tak často pribudnú ďalšie náklady na zateplenie a úpravu vykurovacieho systému.
Plynárenský zväz presadzuje kondenzačné kotly
Expert SPNZ Jerguš Vopálenský na základe výsledkov prieskumu uviedol, že pri dekarbonizácii vykurovania musí Slovensko zvoliť evolučný prístup, ktorý čo najmenej zaťaží rozpočty ľudí aj štátu. Podľa analýz zväzu prináša najväčšiu hodnotu za peniaze podpora výmeny starých plynových kotlov za nové kondenzačné modely, prípadne v kombinácii s čiastočnou obnovou domov.
Plyn má podľa SPNZ strategický význam. Vykurovanie ním sa na celkových emisiách skleníkových plynov podieľa necelými siedmimi percentami, čo je výrazne menej ako priemysel či doprava. Hovorkyňa SPP – distribúcia Miroslava Schneider dodala, že si plyn dlhodobo udržiava dôveru vďaka efektivite, vybudovanej infraštruktúre a dobrému pomeru ceny a komfortu.
SPP je pripravený na biometán aj vodík
Slovensko disponuje jednou z najhustejších plynárenských sietí v Európskej únii. Dostupná je pre 94 % obyvateľstva. Táto infraštruktúra podľa zväzu umožňuje postupný prechod na obnoviteľné plyny bez masívnych jednorazových investícií do úplne nových systémov.
Sieť SPP – distribúcie je už dnes pripravená na distribúciu biometánu. Certifikovaná je aj na prepravu zmesi zemného plynu s vodíkom v pomere do 10 %. Biometán vzniká z organického odpadu a na rozdiel od fosílneho zemného plynu sa považuje za obnoviteľný zdroj energie. Primiešavanie vodíka do existujúcej siete zasa umožňuje čiastočne znížiť uhlíkovú stopu bez toho, aby si domácnosti museli meniť spotrebiče.
Napriek vysokej obstarávacej cene majú tepelné čerpadlá oproti plynovým kotlom niekoľko prevádzkových predností. Teplo nevyrábajú spaľovaním, ale prečerpávajú ho z okolitého prostredia, či už zo vzduchu, zeme alebo vody. Na jednu spotrebovanú kilowatthodinu elektrickej energie dokážu vyprodukovať tri až päť kilowatthodín tepla. Mesačné náklady na vykurovanie a ohrev vody sú tak podstatne nižšie ako pri modernom plynovom kotle.
Keďže čerpadlo nič nespaľuje, priamo v mieste prevádzky neprodukuje žiadne emisie. Žiadny oxid uhličitý, žiadne oxidy dusíka, žiadne pevné častice. Ak je poháňané elektrinou z obnoviteľných zdrojov, napríklad z vlastných fotovoltických panelov, jeho celková uhlíková stopa je veľmi blízko pri nule.
