Tohtoročné hospodárenie štátu sa výrazne odkláňa od pôvodných zámerov schváleného štátneho rozpočtu. Najnovší júlový rozpočtový semafor, ktorý pravidelne zostavuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ukazuje, že finančné plánovanie ministra financií Ladislava Kamenického má vážne problémy. Súčasný vývoj je prinajmenšom nepriaznivý, pričom hlavným dôvodom je slabý výber daní a sociálnych odvodov, k čomu sa do istej miery pridáva aj rast niektorých výdavkov. Na údaje RRZ upozornili Aktuality.sk.
Pokiaľ sa doterajší trend do konca roka nezmení, celkový deficit verejných financií dosiahne podľa odhadov expertov úroveň 6,2 miliardy eur. To zodpovedá 4,4 percenta hrubého domáceho produktu. Ministerstvo financií pritom v pôvodnom rozpočte počítalo so znížením schodku na 4,1 percenta HDP.
Vláda však od tohto cieľa neskôr sama ustúpila a vo výročnej správe pre Európsku komisiu upravila svoj odhad na 4,3 percenta HDP. Aktuálna prognóza rozpočtovej rady naznačuje, že aj tento zmiernený cieľ bude štát splní len veľmi tesne (teda ak ho vôbec splní), pričom rozdiel medzi odhadom vlády a RRZ predstavuje približne 33 miliónov eur.
Nižšie príjmy aj z DPH
Problémom má byť príjmová strane štátnej pokladnice, na ktorej očividne došlo k obrovskému výpadku. Za prvých sedem mesiacov tohto roka štát vybral na dani z príjmov právnických osôb o 337 miliónov eur menej, než sa pôvodne plánovalo. Slabší výkon zaznamenal aj výber dane z pridanej hodnoty (DPH), kde chýba 145 miliónov eur. Nižšie ako očakávané sumy napokon tečú aj zo sociálnych odvodov. Celkovo tak štátu na strane daňových a odvodových príjmov chýba až 473 miliónov eur.
Aby toho nebolo málo, problémy s rozpočtom prehlbujú aj výdavky, ktoré rastú rýchlejšie, než udával schválený plán. Výrazný nárast sa objavil predovšetkým v mzdovej oblasti. Na platy zamestnancov vo verejnom sektore štát do konca júla minul o 255 miliónov eur viac, než s čím rozpočet pôvodne kalkuloval.
Aspoň drobným pozitívom v júlovej správe rozpočtovej rady zostáva hospodárenie vybraných štátnych subjektov. Lepšie výsledky oproti očakávaniam dosiahli napríklad železničné spoločnosti, Národná diaľničná spoločnosť či vysoké školy. Ani ich bilancie však nedokážu plne vykompenzovať takmer polmiliardovú dieru vo výbere daní a odvodov.
Ako je to ale možné?
Možno sa aj vy pýtate, ako je možné, že štát na daniach a odvodoch nezarobil toľko, koľko chcel, keď odvody aj dane neustále v poslednom období stúpli? Veď to nedáva logiku. Alebo áno?
Možno vás to prekvapí, ale rozpor medzi rastúcimi daňami, vyššími životnými nákladmi občanov a nižším výberom zo strany štátu má pomerne jasné ekonomické príčiny. Vyššie daňové sadzby totiž automaticky nezaručujú vyššie celkové príjmy štátu.
Takže prečo sa vybralo menej? Prvým dôvodom je pokles spotreby a opatrnejší prístup domácností. Je to logické. Zvýšené životné náklady a celková drahota tlačia ľudí k šetreniu. Ak občanom zostáva menej voľných peňazí, obmedzujú nákupy tovarov a služieb. Výsledkom je nižší obrat obchodníkov, z ktorého štát odvádza menej na DPH.
S tým úzko súvisí aj nižšia ziskovosť firiem. Zvýšené dane, vyššie ceny energií a rastúce mzdové náklady znižujú marže a zisky podnikov. Keďže firmy dosahujú nižšie ziskové marže, v konečnom dôsledku zaplatia na dani z príjmov právnických osôb menej, než štát očakával vo svojich často príliš optimistických modeloch.
Nezabúdať potom nemožno ani na šedú ekonomiku či efekt Lafferovej krivky. Pri výraznom zvýšení daňovo-odvodového zaťaženia sa ekonomické prostredie stáva nepriaznivým de facto pre všetkých, či už podnikateľov alebo koncových zákazníkov. Časť firiem aj živnostníkov začne hľadať spôsoby, ako náklady optimalizovať, prípadne sa časť aktivít presúva do šedej ekonomiky.
Napokon tu máme nákupy v zahraničí. Aj tento bod je celkom logický. Vysoké ceny a vyššia DPH motivujú (či skôr nútia) obyvateľov v pohraničných oblastiach cestovať za nákupmi do priľahlých štátov. Výnosy z DPH tým pádom odtekajú do zahraničných rozpočtov.
Aké to bude mať následky?
Neefektívne vyberanie daní bolo niečo, čo štát sľúbil vyriešiť. No keďže sa mu to nedarí, asi bude na mieste rátať s tým, že ešte väčšmi pritvrdí. Takže áno, medzi možné dopady patria hlavne ďalšie vlny konsolidácie a zdražovania. Ak štátu chýbajú naplánované stovky miliónov eur, bude musieť v budúcich rokoch predstaviť ďalšie balíčky úsporných opatrení. To spravidla znamená opätovné zvyšovanie daní, poplatkov či rušenie rôznych daňových úľav.
Rovnako hrozia aj škrty vo verejných službách. Dlhom financovaný rozpočet a chýbajúce príjmy sa prejavia v poddimenzovaní zdravotníctva, školstva, dopravy či infraštruktúry. Štát jednoducho nebude mať dostatok zdrojov na potrebné investície a modernizáciu. A keď už sme spomenuli ten dlh, ten sa pravdepodobne ešte prehĺbi. Na vykrytie výpadku si štát jednoducho musí požičiavať na medzinárodných trhoch. Vyšší dlh pritom znamená vyššie úrokové náklady pre štátny rozpočet, čo obmedzuje priestor pre akékoľvek rozvojové projekty.
Napokon tu máme všeobecné spomalenie hospodárskeho rastu. Kombinácia vysokej daňovej záťaže a neistých verejných financií odrádza zahraničných aj domácich investorov od tvorby nových pracovných miest, čo vedie k pomalšiemu rastu reálnych miezd a životnej úrovne.
