Slovákov čaká ďalší mimoriadne zvláštny pracovný deň. V utorok 15. septembra, keď si pripomíname Sedembolestnú Pannu Máriu, už väčšina zamestnancov nebude mať automaticky voľno a do práce pôjdu tak, ako počas bežného utorka. Zároveň však naďalej ide o sviatok na účely odmeňovania, takže za odpracovanú zmenu im patrí príplatok najmenej 100 % priemerného zárobku.
Slovensko si tento zvláštny režim už raz vyskúšalo. Presne rovnaké pravidlá totiž platili 8. mája. Výsledkom bolo, že časť firiem normálne pracovala, iné radšej nechali zamestnancov doma, aby nemuseli platiť vysoké príplatky. Rozdielny režim mali aj školy či štátne inštitúcie.
Pracovný deň, ale so sviatočným príplatkom
Celá situácia vznikla pri konsolidácii verejných financií. Zákon na rok 2026 dočasne rozhodol, že 8. máj a 15. september nie sú dňami pracovného pokoja. Zamestnávateľ teda môže na tieto dni rozvrhnúť prácu rovnako ako počas bežného pracovného dňa a ak chcete zostať doma, spravidla potrebujete dovolenku alebo inú formu dohodnutého voľna. Pri mzde však zostal sviatočný režim. Národný inšpektorát práce potvrdzuje, že zamestnancovi za prácu 15. septembra patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Namiesto príplatku sa však môže so zamestnávateľom dohodnúť na náhradnom voľne.
Na túto nezvyčajnú kombináciu sme upozorňovali už na jar. Pôvodne sa dokonca hovorilo o chybe v zákone, ktorú má vláda opraviť. Premiér Robert Fico však neskôr trval na tom, že ponechanie príplatkov bolo zámerné. „My sme teda povedali, že zrušíme štátny sviatok, ale necháme, aby tí ľudia mali naďalej svoje príplatky,“ reagoval premiér na kritiku.
Ušetril štát vôbec niečo?
Práve tu vzniká problém s pôvodným zmyslom opatrenia. Pracovné sviatky mali byť súčasťou konsolidácie a vyšší počet odpracovaných dní mal ekonomike pomôcť. Skúsenosť z 8. mája však ukázala, že firmy sa vysokým mzdovým nákladom často snažili vyhnúť. Niektoré prevádzku obmedzili, zamestnancom dali voľno alebo im odporúčali dovolenku. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť preto nemusí opatrenie ekonomike priniesť očakávaný impulz. Ak firmy namiesto zvýšenia výroby nechajú pracovníkov doma, dodatočná ekonomická aktivita nevznikne. Ministerstvo financií naďalej tvrdí, že opatrenie má pozitívny vplyv na verejné financie, konkrétne výsledky z májového pracovného sviatku však zatiaľ nezverejnilo.
Napriek skúsenosti z mája zostali pravidlá pre 15. september nezmenené. Predseda SaS Branislav Gröhling vládu kritizuje za to, že po prvom chaotickom dni systém neupravila a jednotlivé firmy či štátne inštitúcie sa musia so situáciou opäť vysporiadať samostatne. Nejednotný postup je viditeľný dokonca aj v štátnej správe. Podľa zverejnených informácií sa na Úrade vlády pôvodne pracovalo s odporúčaním čerpať dovolenku, napokon však vznikol dodatok ku kolektívnej zmluve, ktorý zamestnancom umožní služobné voľno s náhradou mzdy.
