Predaj starého telefónu, oblečenia alebo nábytku cez internet ešte automaticky neznamená, že musíte štátu odviesť daň. Úplne iná situácia však vzniká, ak veci nakupujete, vyrábate alebo upravujete preto, aby ste ich následne pravidelne predávali so ziskom. Finančná správa pritom môže mať o časti takýchto obchodov viac informácií, než si mnohí predávajúci uvedomujú.
Ak ako súkromná osoba predáte vlastné použité oblečenie, elektroniku, knihy, nábytok alebo inú hnuteľnú vec, ktorú ste nemali zaradenú v obchodnom majetku, príjem je podľa Finančnej správy oslobodený od dane v plnej výške. Neuvádzate ho v daňovom priznaní a kvôli samotnému predaju vám nevzniká registračná povinnosť.
Kedy sa z predaja stáva podnikanie
Ak tovar cielene nakupujete, vyrábate alebo upravujete a následne ho sústavne predávate s cieľom dosahovať zisk, činnosť už môže napĺňať znaky podnikania. Zákon živnosť definuje práve ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Neexistuje teda jednoduché pravidlo, podľa ktorého sa z človeka po desiatom alebo dvadsiatom predaji automaticky stane podnikateľ. Posudzuje sa skutočný charakter činnosti. Ak predaj napĺňa znaky voľnej živnosti a vykonávate ho bez potrebného oprávnenia, živnostenský úrad môže uložiť pokutu až do 1 659 eur. K tomu sa môžu pridať povinnosti súvisiace s daňou a prípadné sankcie za jej nesprávne priznanie.
Veľký zmätok tiež spôsobuje európsky systém DAC7. Pri predaji tovaru môže digitálna platforma nahlásiť údaje o predávajúcom daňovým orgánom, ak na nej počas roka uskutoční najmenej 30 predajov alebo dostane viac ako 2 000 eur. Tieto hranice však neurčujú, odkedy musíte platiť daň. Ak napríklad rozpredáte vlastnú zbierku a dostanete za ňu 3 000 eur, samotná suma ešte z oslobodeného súkromného predaja neurobí podnikanie. Platí aj opačný prípad. Pravidelný predaj tovaru nakúpeného s cieľom ďalšieho predaja môže byť podnikateľskou činnosťou aj pri podstatne nižšom príjme.
DAC7 navyše nefunguje rovnako pri každej internetovej službe. Plnohodnotné trhovisko, ktoré sprostredkuje obchod a pozná výšku platby, je v inej situácii než stránka, ktorá iba zverejní inzerát a následný obchod prebehne priamo medzi kupujúcim a predávajúcim. Platformy ako Bazoš či Facebook Marketplace preto Finančná správa nedokáže úplne dokonale odkontrolovať. Ako sme však zistili, kontrolóri sa už zameriavajú aj na tieto platformy. Na Instagrame napríklad sledujú influencerov, ktorí niečo propagujú. Ak za to dostanú peňažnú odmenu, ktorú nepriznajú, dostávajú sa do problému.
Nepomôže ani Revolut
Ak je príjem zdaniteľný, nepomôže ani to, že platby prijímate cez Revolut alebo na zahraničný účet. Daňová povinnosť sa neposudzuje podľa banky, do ktorej peniaze prišli. Platformy podliehajúce DAC7 môžu odovzdávať identifikačné údaje predávajúceho, počet transakcií, vyplatené sumy aj dostupné informácie o účte.
Finančná správa pritom údaje z digitálnych platforiem už aktívne využíva. Ako sme upozorňovali aj pri príjmoch z prenájmu, dokáže ich porovnávať s daňovými priznaniami a pri nezrovnalostiach si vyžiadať vysvetlenie.
