Keď vám chybná práčka vytopí byt alebo pokazený spotrebič spôsobí požiar, zákon pomerne jasne určuje, kto nesie zodpovednosť. Moderné výrobky však už dávno nie sú iba kusom hardvéru. Autá, telefóny, inteligentná domácnosť či zdravotnícke zariadenia sú závislé od softvéru a aktualizácií, pričom súčasné slovenské pravidlá vznikali ešte v úplne inom technologickom svete. Štát ich preto po viac ako štvrťstoročí kompletne prepisuje.
Nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom už v apríli schválila vláda a začiatkom júna prešiel prvým čítaním v Národnej rade. Parlamentné výbory sa ním majú opäť zaoberať v septembri. Ak legislatívny proces prebehne podľa plánu, nové pravidlá začnú platiť 9. decembra 2026.
Softvér bude po novom výrobkom
Najväčšou zmenou je samotná definícia výrobku. Po novom už nepôjde iba o fyzickú vec. Zákon medzi výrobky zaradí aj softvér, digitálne výrobné súbory pre 3D tlač či ďalšie digitálne prvky. V praxi sem môžu patriť aj systémy založené na umelej inteligencii. Výnimku dostane napríklad slobodný open-source softvér vytvorený alebo dodávaný mimo obchodnej činnosti. Dôležité je to napríklad pri aute, ktorého fungovanie zásadne ovláda softvér. Ak chyba systému alebo aktualizácie spôsobí nehodu a škodu, výrobca sa už nebude môcť jednoducho brániť tým, že samotná mechanická časť vozidla bola v poriadku. Podobné otázky budú čoraz dôležitejšie aj pri inteligentných domácnostiach, robotike či zariadeniach využívajúcich AI.
EÚ pritom výrobcov elektroniky tlačí k väčšej zodpovednosti aj z inej strany. Od leta sa na Slovensku posilnilo právo na opravu, ktoré má spotrebiteľom uľahčiť servis zariadení aj po skončení bežnej záruky.
Odškodnenie aj za dáta či psychické zdravie
Rozšíri sa aj to, za čo možno žiadať náhradu. Nový zákon počíta okrem škody na majetku a zdraví aj s lekársky uznaným poškodením psychického zdravia a so škodou spôsobenou zničením alebo poškodením údajov. Zároveň má zmiznúť minimálna finančná hranica, pod ktorou sa pri škode na majetku tento osobitný režim neuplatňuje. Silnejšie postavenie dostane poškodený aj pred súdom. Ak sa kľúčové technické dôkazy nachádzajú iba u výrobcu, súd mu môže prikázať, aby ich sprístupnil. Pri mimoriadne technicky zložitých prípadoch budú fungovať aj takzvané vyvrátiteľné domnienky, ktoré majú zabrániť situácii, keď bežný človek prehrá iba preto, že nedokáže rozobrať fungovanie komplikovaného algoritmu alebo elektroniky.
Zodpovednosť sa pritom nebude končiť pri výrobcovi. Ak je firma mimo EÚ a poškodený sa k nej reálne nevie dostať, zákon počíta aj s dovozcom, splnomocneným zástupcom, poskytovateľom logistických služieb či za určitých okolností online platformou. Pri ujme na zdraví, ktorá sa môže prejaviť až po mnohých rokoch, sa maximálna lehota na uplatnenie nároku môže predĺžiť až na 25 rokov.
