Európska únia pripravuje ďalšie sprísnenie pravidiel pre dovážané potraviny. Brusel chce pri najnebezpečnejších pesticídoch zakázaných v EÚ znížiť povolené rezíduá prakticky na hranicu toho, čo laboratóriá dokážu vôbec zmerať. Cieľom je, aby zahraniční pestovatelia nemali výhodu oproti európskym farmárom. Nová analýza Európskej komisie však ukazuje aj druhú stranu mince – ak by sa výrobcovia mimo Únie nedokázali prispôsobiť, niektoré potraviny by mohli extrémne zdražieť.
Dnes totiž platí, že určitý pesticíd môže byť v EÚ zakázaný na používanie, no pri dovezených potravinách môže legislatíva stále povoľovať jeho rezíduá do stanovenej maximálnej hranice. Komisia chce tento rozdiel pri najrizikovejších látkach odstrániť. Spoločné výskumné centrum JRC identifikovalo 18 takýchto účinných látok, ktoré sa týkajú 235 komodít dovážaných z 86 krajín.
Najhoršie by dopadla káva
Výskumníci modelovali tri scenáre podľa toho, ako by na nové pravidlá reagovali producenti mimo Európskej únie. Najhorší variant predpokladá, že svoje postupy vôbec nezmenia a časť ich produkcie preto stratí prístup na európsky trh. Celkový poľnohospodársky dovoz do EÚ by v takom prípade mohol klesnúť až o 41 %. Najväčší cenový šok by sa týkal kávy. V tomto extrémnom modeli by jej spotrebiteľská cena mohla vzrásť až o 332 %. Citrusové ovocie by zdraželo približne o 82 až 85 % a sójový šrot používaný najmä ako krmivo až o 105 %, čo je dôležité aj pre ceny mäsa. Drahšie krmivá by podľa modelu mohli stlačiť produkciu bravčového mäsa o 5,8 % a hydiny o 5,4 %.
Pre Slovákov by prípadný nový tlak prišiel v čase, keď ceny potravín síce prestali prudko rásť, no naďalej zostávajú výrazne vyššie než pred niekoľkými rokmi. Samotná káva pritom zdražovala už pre nepriaznivé počasie a problémy svetových producentov.
Ešte sa netreba obávať
JRC výslovne upozorňuje, že nejde o prognózu toho, čo sa po prijatí pravidiel skutočne stane. Extrémny scenár v podstate počíta s tým, že zahraniční výrobcovia neurobia nič a radšej prestanú veľkú časť produktov do EÚ dodávať. Ak sa pestovatelia prispôsobia a zakázané pesticídy nahradia inými postupmi, dopady sú dramaticky menšie. V strednom scenári klesá dovoz približne o 8 % a pri najlepšom scenári iba o 0,4 %. Pri realistickejšej adaptácii model počíta napríklad so zdražením kávy okolo 6 %, stolového hrozna o 6,5 % a citrusov o 5,6 %. V najmiernejšom variante zostávajú všetky sledované zmeny pod jedným percentom.
Európski poľnohospodári dlhodobo namietajú, že musia dodržiavať prísnejšie pravidlá než konkurencia z tretích krajín. Brusel preto presadzuje takzvaný princíp zrkadlových štandardov. Ten funguje tak, že ak európsky farmár určitú nebezpečnú látku používať nesmie, nemala by sa podľa tejto logiky vracať na európsky trh prostredníctvom dovážaných potravín.
Samotná štúdia však neposudzuje zdravotné, environmentálne ani spoločenské prínosy takéhoto sprísnenia a nejde ani o plnohodnotnú analýzu dopadov pripravovanej legislatívy. Komisia preto zdôrazňuje, že ide iba o jeden z podkladov pre ďalšie rozhodovanie.
