Keď sa hovorí o zadlžení Európy, zvyčajne sa tým myslia jednotlivé štáty a ich dlhy dokopy. Inštitút finančnej politiky (IFP) však upozorňuje na dôležitý rozdiel. Dlh, ktorý na finančných trhoch vytvára Európska komisia v mene celej EÚ. Pred pandémiou nedosahoval ani 1 % HDP únie, no v roku 2025 sa podľa IFP dostal na 6 %.
Slovensko si väčšinu z neho nepripisuje priamo k svojmu štátnemu dlhu. Na financovaní splácania sa však napriek tomu bude podieľať, a to cez európsky rozpočet, píše Teraz.sk.
Karty zamiešala pandémia
Najväčšiu zmenu priniesla reakcia na pandémiu. Európska komisia si začala vo veľkom požičiavať na program NextGenerationEU, ktorého hlavnou súčasťou je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Z neho členské štáty financujú reformy a investície podľa svojich plánov obnovy. Práve tieto pôžičky IFP považuje za hlavný dôvod rastu spoločného dlhu.
Nie je to však jediný účel, na ktorý si Únia požičiava. IFP v tejto súvislosti pripomína aj program SURE, ktorý počas pandémie pomáhal členským štátom financovať opatrenia na udržanie zamestnanosti, a finančnú podporu krajinám mimo EÚ.
Komisia vydáva na získanie peňazí dlhopisy. To znamená, že investori jej požičajú peniaze a Únia ich neskôr spláca podľa podmienok jednotlivých emisií.
Rozsah spoločného financovania ukazuje aj plán obnovy. Komisia v súčasnosti očakáva, že do konca roka 2026 si na NextGenerationEU požičia najviac približne 634 miliárd eur, podľa požiadaviek členských štátov a potrieb ďalších programov. Ide však o očakávaný objem financovania do konca programu, nie o údaj o dlhu EÚ, ktorý IFP vyjadril ako 6 % HDP.
Dva odlišné dlhy
V správe IFP sa vedľa seba objavujú dve hodnoty, ktoré merajú rozdielne veci. Dlh členských štátov sa podľa inštitútu v posledných rokoch pohyboval okolo 80 % HDP EÚ. Osobitne potom sleduje dlh vytvorený spoločným požičiavaním na úrovni Únie.
Eurostat vyčíslil verejný dlh členských krajín ku koncu roka 2025 na 81,7 % HDP EÚ, oproti 80,7 % na konci roka 2024. Údaj IFP o 6 % HDP, ako sme už spomenuli, sa týka dlhu na úrovni EÚ.
Pre nás ako Slovákov je to veľmi dôležitý rozdiel. Ak si peniaze požičiava Komisia v mene EÚ, väčšina záväzku sa nepretaví priamo do slovenského národného dlhu. Zároveň to ale neznamená, že sa nás splácanie nijako nedotkne. Únia totiž svoje záväzky uhrádza z vlastného rozpočtu, na ktorého financovaní sa podieľajú aj členské krajiny.
Kto zaplatí pôžičky a kto granty
Pri samotnom pláne obnovy zase treba rozlišovať medzi peniazmi, ktoré štát dostal ako pôžičku, a nenávratným príspevkom. Európska komisia uvádza, že pôžičky budú splácať členské štáty, ktoré si ich vzali. Peniaze poskytnuté ako granty sa, naopak, budú splácať z rozpočtu EÚ.
Slovensko podľa IFP z plánu obnovy celkom profitovalo. Spoločné európske zadlženie tak prinieslo peniaze na investície a reformy aj do našich končín, no zároveň vytvorilo budúce záväzky na úrovni Únie. Do akej miery bude mať splácanie grantovej časti vplyv na slovenský rozpočet zatiaľ nevieme.
Splácať sa začne v roku 2028
Pôžičky prijaté na NextGenerationEU sa majú začať splácať od roku 2028. Trvať to pritom môže až do roku 2058, teda celé tri dekády. IFP očakáva, že peniaze na tento účel pravdepodobne potečú z nových vlastných príjmov EÚ a vyšších príspevkov členských krajín do európskeho rozpočtu.
Ako príklad nového príjmu spomína takzvané uhlíkové clo. Nie je však rozhodnuté, že práve takáto kombinácia bude v prijatá v konečnej podobe.
Pod pojmom uhlíkové clo sa v tejto debate myslí príjem spojený s mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, známym ako CBAM. Európska komisia ho zaradila medzi navrhované nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ popri ďalších návrhoch. Na ich schválení sa však musia dohodnúť európske inštitúcie a členské štáty.
IFP napokon upozorňuje na záväzok, ktorý je menej viditeľný než štátny dlh, no nebude o nič menej dôležitý pri zostavovaní budúcich rozpočtov EÚ. Otázkou nie je iba to, koľko peňazí si Únia požičala a na čo ich použila. Členské štáty sa budú musieť dohodnúť aj na tom, z akých príjmov splatia spoločné grantové financovanie bez toho, aby tieto prostriedky vytlačili iné výdavky európskeho rozpočtu.
