Európske štáty vstupujú do obdobia, keď budú musieť z verejných rozpočtov financovať viac drahých vecí naraz. Populácia starne, rastú náklady na zdravotníctvo a dôchodky, krajiny zvyšujú výdavky na obranu a zároveň potrebujú investovať do energetiky a infraštruktúry. Najnovšie analýzy však ukazujú, že pri súčasnom nastavení verejných financií sa tento účet bude platiť čoraz ťažšie.
Medzinárodný menový fond v novej analýze z roku 2026 odhaduje, že dodatočné výdavkové tlaky v Európe môžu do roku 2040 dosiahnuť približne 5 percent HDP ročne. Ide najmä o penzie, zdravotníctvo, obranu a náklady spojené s klimatickou a energetickou transformáciou.
Štátne rozpočty sú pod tlakom z viacerých strán
Najdlhšie známy problém je starnutie populácie. Menší počet pracujúcich bude financovať väčší počet dôchodcov a súčasne porastie dopyt po zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. K tomu sa v posledných rokoch pridali vyššie výdavky na obranu a energetickú bezpečnosť.
Problém prichádza v čase, keď už mnohé krajiny nesú vysoký dlh. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol na konci prvého štvrťroka 2026 verejný dlh celej EÚ 82,9 percenta HDP. V eurozóne to bolo 88,9 percenta. Francúzsko bolo na 117,6 percenta, Taliansko na 138,9 percenta a Grécko na 143,5 percenta. MMF vypočítal, čo by sa stalo, keby vlády na rastúce výdavky výraznejšie nereagovali. Pri nezmenenej politike by dlh priemernej európskej krajiny mohol do roku 2040 dosiahnuť približne 130 percent HDP, teda zhruba dvojnásobok dnešnej úrovne. Pri priemere váženom veľkosťou ekonomík vychádza hodnota až 155 percent.
Treba upozorniť, že ide o modelový scenár, ktorý predpokladá, že štáty neprijmú ďalšie opatrenia a nezmenia dnešné verejné programy. Jeho význam je najmä v tom, že ukazuje veľkosť problému, ak by rast výdavkov pokračoval bez zodpovedajúceho rastu príjmov alebo ekonomiky.
Riziko navyše rastie spolu s úrokmi. Čím väčšiu časť rozpočtu musí štát použiť na obsluhu dlhu, tým menej mu zostáva na ostatné výdavky. Európska centrálna banka tento rok upozornila, že vyššie výnosy štátnych dlhopisov už zvyšujú náklady na financovanie a pri vysoko zadlžených krajinách zmenšujú priestor na reakciu pri ďalšej kríze.
Slovensko je medzi rizikovými krajinami
Slovensko dnes nemá dlh na úrovni Talianska či Francúzska. Jeho smerovanie však Európska komisia hodnotí podstatne horšie. V najnovšom hodnotení dlhovej udržateľnosti zaradila Slovensko medzi 12 krajín EÚ s vysokým strednodobým rizikom.
Na konci prvého štvrťroka dosahoval slovenský verejný dlh 62,5 percenta HDP, čo predstavovalo 86,8 miliardy eur. Komisia očakáva za celý rok 2026 približne 63,7 percenta a v roku 2027 už 66,9 percenta. Pri nezmenenej rozpočtovej politike by podľa jej dlhodobého modelu mohol v priebehu nasledujúceho desaťročia prekročiť hranicu 90 percent HDP.
MMF nevidí riešenie iba v zvyšovaní daní alebo plošnom škrtaní výdavkov. Za potrebnú považuje kombináciu vyššieho ekonomického rastu, zmien, ktoré znížia budúce výdavkové tlaky, a postupného ozdravovania rozpočtov. Pri starnutí obyvateľstva to môže znamenať aj úpravy dôchodkových či zdravotných systémov.
