Rumunsko dokončilo jeden z najťažších krokov pri budovaní obrovského plynového projektu v Čiernom mori. Približne 160 kilometrov od pobrežia osadilo platformu s hmotnosťou vyše 16 500 ton, ktorá má od roku 2027 spracúvať plyn z ložísk Neptun Deep. Časť budúcej produkcie by mohla zaujímať aj Slovensko.
Platforma Neptun Alpha sa stane centrom najväčšieho projektu ťažby zemného plynu v histórii Rumunska. Spoločnosti OMV Petrom a štátny Romgaz ju umiestnili nad ložiská Domino a Pelican South, z ktorých má plyn cez nové potrubie smerovať na pobrežie pri meste Tuzla.
Projekt tak už nie je iba plánom na papieri. Podľa OMV Petrom je hotových šesť z desiatich ťažobných vrtov a dokončené bolo aj 160 kilometrov dlhé potrubie vedúce k pevnine. Nasledovať bude prepájanie podmorských systémov, inštalácia káblov a rozsiahle testovanie.
Oceľového obra drží osem pilót
Neptun Alpha stojí vo vode hlbokej približne 120 metrov. Celá konštrukcia meria viac než 225 metrov a k morskému dnu ju ukotvili ôsmimi pilótami. Každá z nich má priemer viac než dva metre.
Na presun a osadenie platformy použili Saipem 7000, tretiu najväčšiu poloponornú žeriavovú loď na svete. Manipulácia s tisíctonovými dielmi na otvorenom mori si vyžadovala presné polohovanie aj priaznivé počasie.
Po spustení prevádzky nebude platforma potrebovať stálu posádku. Zariadenie bude plne automatizované a riadené na diaľku. Operátori využijú digitálne dvojča, prostredníctvom ktorého môžu sledovať stav technológií, priebeh spracovania plynu a možné poruchy.
Pre údržbu vzniká samostatná podporná loď schopná ubytovať až 90 technikov. Tí sa na platformu dostanú iba vtedy, keď bude potrebný servis alebo iný zásah.

Rumunsko má zásoby na dlhé roky
Odhadované vyťažiteľné zásoby Neptun Deep dosahujú približne 100 miliárd kubických metrov plynu. Pri plnom výkone má projekt ročne produkovať okolo 8 miliárd kubických metrov, čo by mohlo približne zdvojnásobiť dnešnú rumunskú produkciu.
OMV Petrom a Romgaz vlastnia po polovici projektu a rovnakým dielom si rozdelia investície do štyroch miliárd eur. Prvý plyn má prísť v roku 2027, pričom Rumunsko sa má vďaka novým objemom stať stabilným čistým exportérom.
Plyn má slúžiť domácnostiam, elektrárňam aj priemyslu. Dôležitý môže byť najmä pre chemické podniky a výrobcov hnojív, ktorí ho nepoužívajú iba ako palivo, ale aj ako základnú výrobnú surovinu.
Krajina už pritom patrí k najväčším producentom plynu v Európskej únii. Podľa údajov za rok 2025 vyťažila približne 357 500 terajoulov a predbehla Holandsko. Neptun Deep teda nemá vytvoriť rumunský plynárenský priemysel od nuly, ale výrazne posilniť jeho súčasnú pozíciu.
Už minulý rok sme vysvetľovali, prečo môže projekt z Rumunska spraviť najväčšieho producenta plynu v EÚ. Nový zdroj však nevyrieši nedostatok tejto komodity v celej Únii. Tá v roku 2025 spotrebovala približne 339 miliárd kubických metrov a domáca ťažba pokryla iba desatinu spotreby.

Slovensko už prejavilo záujem
Slovenský premiér Robert Fico počas marcovej návštevy Bukurešti potvrdil, že Slovensko má o plyn z Neptun Deep záujem. Ak ho Rumunsko začne vyvážať, naša krajina je podľa neho pripravená využiť existujúcu infraštruktúru a rokovať o dodávkach na komerčnej báze.
To však ešte neznamená, že rumunský plyn automaticky skončí v slovenských domácnostiach. Rozhodovať budú zmluvy, cena, voľná kapacita prepravných trás aj záujem ďalších krajín. O budúce dodávky sa zaujíma napríklad Maďarsko a časť produkcie už smeruje do dlhodobých kontraktov pre Moldavsko a Nemecko.

