Rusko dlhodobo vystupuje ako jeden z najväčších dodávateľov plynu do Európy. Energetický mix bloku sa však postupne mení, pričom tento proces značne urýchlila vojna na Ukrajine. Hoci stále platí, že Rusko v ňom zohráva dôležitú úlohu, čoskoro sa to môže (a má) zmeniť, píše Euractiv.
Najväčším producentom zemného plynu v rámci Európskej únie sa totiž môže už v dohľadnej budúcnosti stať Rumunsko. Prečo? Odpoveďou je projekt Neptun Deep. Ide o rozsiahle ložisko plynu nachádzajúce sa v rumunskej ekonomickej zóne čierneho mora. Podľa odhadov sa tu nachádza okolo 100-miliónov kubických metrov zemného plynu.
Medzinárodnú pozornosť k projektu nedávno pritiahla päťročná dohoda medzi rakúskou spoločnosťou OMV a nemeckou firmou Uniper, podľa ktorej bude dodaných 15 terawatthodín zemného plynu. Táto zmluva nadobudla ešte väčší význam v kontexte zastavenia dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu a celkového poklesu dovozu energetických surovín z Ruska do krajín EÚ po zmienenej invázii na Ukrajinu.
Plynový megaprojekt
Objem dohodnutého kontraktu predstavuje približne 1,5 percenta nemeckého dovozu plynu v minulom roku a zároveň ide o prvú veľkú zmluvu, ktorá podporuje rozvoj tohto hlbinného projektu. Prieskum ložísk Neptun Deep bol pritom zahájený ešte pred viac ako desiatimi rokmi, no až teraz sa projekt posúva k štádiu realizácie.
Produkcia plynu z Neptun Deep má začať v priebehu roku 2027 a očakáva sa, že po začatí prevádzky sa Rumunsko stane čistým vývozcom plynu a zároveň najväčším producentom tejto komodity v celej EÚ. Stojí za zmienku, že okrem ložiska Neptun Deep má krjaina v Čiernom mori ďalšie zásoby plynu, ktoré celkovo dosahujú objem približne 200-miliárd kubických metrov.
Plynu bude dosť
Odhaduje sa, že samotný projekt Neptun Deep bude ročne produkovať 7- až 8-miliárd kubických metrov plynu. Podľa analytikov z rumunského think tanku New Strategy Center by príjmy z tohto projektu mohli presiahnuť 25-miliárd dolárov (22-miliárd eur), čo predstavuje viac ako trojnásobok ročného rozpočtu Rumunska na obranu.
Analytik Arnold C. Dupuy z Atlantic Council uvádza, že Rumunsko si už dnes dokáže pokryť približne 80 percent svojej ročnej spotreby plynu z domácich zdrojov. Vďaka projektom Neptun Deep a Ana, spolu s existujúcou ťažbou, bude krajina schopná pokryť celú domácu spotrebu, ktorá sa pohybuje okolo 12-miliárd kubických metrov ročne, a ešte zostane priestor na export.
Rumunské plynové prebytky sa budú môcť exportovať do okolitých krajín, a teda by mohli výrazne znížiť, prípadne úplne eliminovať závislosť bloku od ruského plynu. Už dnes Rumunsko postupne nahrádza dodávky plynu do Moldavska.
Podobný potenciál existuje aj pri znížení závislosti krajín ako Bulharsko a Srbsko od plynovodu TurkStream, ktorý dodáva ruský plyn viacerým štátom v regióne. Pre porovnanie, ročná spotreba plynu v Moldavsku je 2,9-miliardy kubických metrov, v Bulharsku 3-miliardy a v Srbsku 2,4-miliardy kubických metrov.
Ukrajina spojila sily s USA
Projekt rumunskej ťažby má dôležitý význam aj v kontexte novej dohody medzi USA a Ukrajinou, ktoré sa dohodli na spoločnej ťažbe vzácnych surovín na ukrajinskom území. Dohoda má predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
Ukrajina však od USA zatiaľ nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky. Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má však jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Samozrejme, dohoda môže mať viacero zásadných dopadov na už tak napäté americko-ruské vzťahy. Rusko môže vnímať dohodu ako rozšírenie amerického vplyvu do svojho „blízkeho zahraničia“, čo je dlhodobo citlivá téma pre Kremeľ. Americké investície do ťažby nerastných surovín v postsovietskej krajine, ktorú Rusko považuje za súčasť svojej sféry záujmu, môže Moskva chápať ako nepriamu podporu ukrajinskej nezávislosti a obranyschopnosti.
To môže viesť aj k narušeniu budúcich mierových rokovaní, konkrétne kvôli oslabeniu dôvery medzi Ruskom a Spojenými štátmi, najmä ak Kremeľ vyhodnotí dohodu ako dlhodobé strategické spojenectvo.
Ruský plyn, 500-percentné clo
V súvislosti s dohodou medzi USA a Ukrajinou o ťažbe vzácnych surovín sa horlivo debatuje aj o zavedení nových ciel vo výške až 500 percent. Konkrétne má byť adresované krajinám, ktoré budú aj naďalej pokračovať v dovoze plynu z Ruska a jeho využívaniu. Tento plán predložil americký senátor Lindsey Graham.
Podľa Grahamových slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Ak by jeho návrh prešiel, clo by mohlo zasiahnuť všetky krajiny, ktoré aktuálne dovážajú ruský plyn, ropu či urán, vrátane Slovenska. Sankcie by mali podľa senátora spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
Slovensko pritom patrí medzi najväčších odberateľov ruského plynu v EÚ, konkrétne je na štvrtom mieste. V prvom kvartáli tohto roka doviedlo z Ruska plyn v celkovej hodnote až 572-miliónov eur, pričom zaostáva len za Francúzskom, Maďarskom a Belgickom.
Rusko môže zhatiť aj rumunské plány
Aj napriek hospodárskemu potenciálu, ktorý predstavuje Neptun Deep, existujú významné bezpečnostné riziká. Dupuy varuje, že Rusko môže podniknúť kroky proti rumunským projektom v Čiernom mori.
Po anexii Krymu v roku 2014 totiž rumunská výhradná ekonomická zóna hraničí s ruskou zónou. To vytvára napätú situáciu a otázky, či by sa útoky na rumunské zariadenia považovali za dôvod na aktiváciu článkov 5 alebo 6 Severoatlantickej zmluvy. Takýto právny výklad je zatiaľ nejasný.
Rumunsko sa tak nachádza na križovatke ekonomických príležitostí a geopolitických výziev. Ak sa mu však podarí projekt Neptun Deep úspešne realizovať, môže sa stať jedným z hlavných energetických hráčov v regióne a významne prispieť k energetickej bezpečnosti (a rozmanitosti) Európy.
