Slovensko výrazne zmenilo spôsob, akým preveruje ľudí na práceneschopnosti. Opatrenie, ktoré spočiatku pôsobilo ako nenápadná úprava právomocí lekárov, už prinieslo výsledok, aký Sociálna poisťovňa celé desaťročia neevidovala.
Priemerné percento práceneschopnosti kleslo v roku 2025 na 3,1 percenta, čo je najnižšia hodnota od roku 2000. O rok skôr sa pohybovalo tesne pod úrovňou 3,5 percenta, takže medziročný pokles dosiahol 11,38 percenta.
Ešte výraznejšie pôsobí finančný výsledok. Boj proti neopodstatneným PN podľa štátu priniesol verejným financiám úsporu a dodatočné príjmy vo výške takmer 140 miliónov eur. V čase ďalšej konsolidácie verejných financií ide o sumu, ktorú vláda prezentuje ako dôležitý úspech.
Posudkový lekár už nemusí iba odporúčať
Kľúčová zmena začala platiť na začiatku roka 2025. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne dovtedy mohli práceneschopnosť preveriť a ošetrujúcemu lekárovi odporučiť jej ukončenie. Konečné rozhodnutie však zostávalo na lekárovi, ktorý PN pôvodne vystavil.
Nové pravidlá im umožnili medicínsky neopodstatnenú PN priamo zastaviť. Sociálna poisťovňa zároveň posilnila kontroly, zlepšila prístup k zdravotným údajom a rozšírila spoluprácu s ďalšími inštitúciami. Výsledok sa ukázal už počas prvých piatich mesiacov roka 2025. Každá desiata PN bola ukončená rozhodnutím posudkového lekára alebo na jeho podnet.
Slováci strávili na PN o milióny dní menej
Celkový objem práceneschopnosti dosiahol v roku 2025 necelých 35,5 milióna kalendárnych dní. V predchádzajúcom roku to bolo viac ako 39 miliónov, takže rozdiel prekročil 3,5 milióna dní. Sociálna poisťovňa počas roka vyplatila 1 374 810 nemocenských dávok. Mesačne tak išlo v priemere o 114 568 dávok, pričom ich priemerná výška dosiahla 454,86 eura.
Takmer 140 miliónov eur totiž nepredstavuje iba ušetrené nemocenské. Približne 70 miliónov tvorili nižšie výdavky na dávky, ďalších viac ako 43 miliónov priniesli odvody na sociálne poistenie, vyše 18 miliónov zdravotné odvody a viac ako 8 miliónov eur dane.
Nie každá dlhá PN je podvod
Nižší počet dní automaticky neznamená, že štát považuje každú dlhodobú práceneschopnosť za podozrivú. Ľudia, ktorí v roku 2025 skutočne ochoreli, zostávali na PN rekordne dlho. Údaje preto naznačujú, že prísnejší režim zasiahol najmä krátkodobé a neopodstatnené práceneschopnosti. Pri vážnych ochoreniach sa priemerná dĺžka PN neznižovala rovnakým tempom ako ich celkový počet.
Štát od januára 2026 pridal ešte jednu poistku. Ak posudkový lekár PN ukončí, ošetrujúci lekár nemôže tomu istému človeku počas nasledujúcich siedmich pracovných dní vystaviť novú bez toho, aby s tým súhlasil posudkový lekár. Zmena tak reaguje na prípady, keď si poistenec krátko po zastavení jednej PN nechal vystaviť ďalšiu, hoci sa jeho zdravotný stav výrazne nezmenil.
Kontrola môže prísť aj cez víkend
Sociálna poisťovňa kontroluje dodržiavanie liečebného režimu sedem dní v týždni vrátane víkendov a sviatkov. Poistenec sa musí zdržiavať na adrese oznámenej ošetrujúcemu lekárovi a rešpektovať povolené časy vychádzok. O vykonanie kontroly môže elektronicky požiadať aj zamestnávateľ. Ako dôvod môže uviesť napríklad informáciu, že zamestnanca počas PN videli na verejnom podujatí.
Ak vás kontrolór nezastihne doma, o dávku neprídete automaticky. Na vysvetlenie a preukázanie dôvodu neprítomnosti máte osem pracovných dní. Keď však neprítomnosť neospravedlníte alebo poisťovňa potvrdí porušenie liečebného režimu, môže nemocenské znížiť alebo úplne odňať spätne od dátumu porušenia. Čo je azda ešte nepríjemnejšie, zároveň vám môže uložiť pokutu do 170 eur. Pri závažnom a úmyselnom podvode môže dokonca prípad skončiť aj trestným oznámením.
Od januára 2026 sa zmenilo aj rozdelenie vyplácania peňazí. Zamestnávateľ hradí náhradu príjmu počas prvých 14 dní práceneschopnosti a Sociálna poisťovňa začína nemocenské vyplácať od pätnásteho dňa.
