Konsolidačný balík za 2,7 miliardy eur, ktorý má vláda spustiť od roku 2026, pokryje len približne tretinu cesty k ozdraveniu verejných financií, vyplýva z najnovšej analýzy Národnej banky Slovenska. Centrálna banka zároveň odhaduje, že samotné úsporné opatrenia spomalia rast ekonomiky o 0,8 percentuálneho bodu.
Domácnostiam aj firmám zostane po nových daniach a odvodoch menej peňazí, pričom spomalenie ekonomiky zužuje priestor na rast miezd. NBS hovorí o riziku stagnácie aj prepúšťania. Plánované úspory totiž stoja predovšetkým na vyššom daňovom a odvodovom zaťažení a na brzdení rastu platov v štátnej správe, nie na znižovaní počtu zamestnancov. Tých v štátnom aparáte naďalej pribúda.
Dlh smeruje k 90 percentám
Verejný dlh má v roku 2028 dosiahnuť okolo 70 percent HDP. NBS však varuje, že ak sa politika nezmení, v nasledujúcej dekáde môže prekročiť 90 percent. Súčasný dojem stability je podľa centrálnej banky do veľkej miery optický. Štát čerpá hotovostné rezervy, čím umelo udržiava pomer dlhu k výkonu ekonomiky blízko 60 percent. Čistý dlh pritom narastá a po roku 2028 sa jeho trajektória môže prudko zrýchliť.
Plán vlády môže krátkodobo priniesť úspory, no v dlhšom horizonte je jeho účinok obmedzený. Chýbajú investície do vzdelávania, inovácií a digitalizácie, ktoré by posilnili rastový potenciál ekonomiky. Centrálna banka zdôrazňuje potrebu zásadne zvýšiť efektívnosť verejnej správy a odstrániť neefektívne výdavky. Bez toho zostanú škrty len dočasnou záplatou.
Starnutie populácie, rastúce sociálne náklady a vyššie úroky na dlhu sa pritom vzájomne posilňujú. Tlak na verejné financie sa podľa NBS môže premeniť na výraznú záťaž pre daňovníkov práve v období, keď ekonomika nebude rásť dostatočne rýchlo na to, aby tieto náklady absorbovala. Obmedzenie mzdovej dynamiky v štátnej správe, na ktorom konsolidácia z veľkej časti stojí, tento problém nerieši, len ho odkladá.
Máme len zlomok toho, čo je potrebné
Rozpočtový rámec na roky 2026 až 2028 podľa analýzy centrálnej banky pokrýva len zlomok toho, čo je potrebné. Zvyšných zhruba dve tretiny cesty k ozdraveniu zostáva bez konkrétneho plánu. Vláda sa formálne tvári, že konsoliduje, no rozhodujúce zásahy do fungovania štátu sa odsúvajú za horizont súčasného rozpočtového rámca.
NBS upozorňuje, že ak sa do roku 2028 neprijmú štrukturálne reformy, Slovensko bude pokračovať smerom k narastajúcej daňovej a dlhovej záťaži. Konsolidácia bez modernizácie verejného sektora podľa centrálnej banky funguje skôr ako brzda ekonomiky než ako nástroj záchrany. Rozpočtový rámec na tri roky dopredu tak stojí na predpoklade, že niekto niekedy urobí to, čo súčasná vláda urobiť neplánuje.
