Umelá inteligencia môže v priebehu niekoľkých rokov zásadne zmeniť pracovný trh, daňový systém aj spôsob, akým sa medzi ľudí rozdeľuje vytvorené bohatstvo. OpenAI preto predstavilo návrhy, ktoré by ešte nedávno pôsobili radikálne. Hovorí o kratšom pracovnom týždni, zdaňovaní automatizovanej práce aj peniazoch vyplácaných občanom z rastu produktivity.
Spoločnosť stojaca za ChatGPT zverejnila politický dokument s názvom „Industrial Policy for the Intelligence Age: Ideas to Keep People First“. OpenAI ho označuje za východisko pre širšiu diskusiu medzi vládami, firmami a verejnosťou.
Dokument sa venuje prechodu spoločnosti do éry čoraz výkonnejších systémov umelej inteligencie vrátane takzvanej superinteligencie. Firma tvrdí, že tento proces nie je vzdialenou predstavou, ale zmenou, ktorá už prebieha.
Spoločnosť nemá na prípravu desaťročia
OpenAI vychádza z predpokladu, že súčasná technologická zmena nemá z hľadiska rýchlosti a rozsahu historickú obdobu. Predchádzajúce priemyselné revolúcie trvali celé desaťročia, počas ktorých sa mohli postupne meniť školy, pracovné pozície aj sociálne systémy.
Umelá inteligencia sa však podľa dokumentu vyvíja oveľa rýchlejšie. Systémy, ktoré ešte nedávno zvládali iba krátke a presne zadané úlohy, už dokážu pracovať celé hodiny. V blízkej budúcnosti by mohli samostatne riešiť projekty trvajúce mesiace.
Postupné úpravy existujúcich pravidiel preto podľa OpenAI nemusia stačiť. Politika by mala prejsť rovnako výraznou premenou ako samotná technológia. Nestačí iba predpokladať, že AI prinesie rast produktivity, bez riešenia následkov pre zamestnancov a rozdelenie príjmov.
Dokument stojí na troch hlavných cieľoch. Prvým je široké zdieľanie prosperity, druhým obmedzenie rizík a tretím sprístupnenie umelej inteligencie čo najväčšiemu počtu ľudí.
Pokroky v AI by podľa spoločnosti mali znižovať náklady, zlepšovať životnú úroveň a rozširovať dostupnosť základných služieb. Bezpečnostné opatrenia zároveň musia rásť spolu so schopnosťami systémov. Prístup k technológii nemá zostať iba výsadou veľkých firiem a bohatých krajín.
Daňový systém sa má prestať spoliehať na prácu
Najvýraznejšie návrhy sa týkajú daní a pracovného trhu. Ak automatizácia zníži počet pracovných miest alebo objem miezd, štáty môžu prísť o časť príjmov z daní a odvodov zamestnancov.
OpenAI preto navrhuje presunúť časť daňového zaťaženia od príjmov z práce smerom k podnikovým ziskom a kapitálovým výnosom. Súčasťou reformy by mohli byť aj dane viazané na automatizovanú prácu, ktoré sa zjednodušene označujú ako dane na roboty.
Cieľom nie je zastaviť zavádzanie technológií, ale zachovať príjmy verejných rozpočtov aj v ekonomike, v ktorej väčšiu časť výkonu vytvárajú stroje a softvér. Otázka je dôležitá aj pre Slovensko, kde môže AI postupne meniť administratívu, služby, IT centrá aj priemyselné podniky. Viaceré ohrozené a rastúce profesie sme rozobrali v článku o tom, koho môže umelá inteligencia pripraviť o prácu.
Ďalším návrhom je vytvorenie verejného majetkového fondu. Štát alebo verejná inštitúcia by prostredníctvom neho vlastnili aktíva, ktoré získavajú hodnotu vďaka rastu produktivity poháňanému umelou inteligenciou.
Zisky fondu by sa následne rozdeľovali obyvateľom vo forme dividend. OpenAI prirovnáva túto myšlienku k fondom, prostredníctvom ktorých niektoré krajiny rozdeľujú výnosy zo svojich prírodných zdrojov.
Štyri dni práce bez nižšej mzdy
Vyššia produktivita by sa podľa dokumentu nemala prejaviť iba rastom firemných ziskov. OpenAI preto vyzýva na pilotné programy 32-hodinového pracovného týždňa bez zníženia mzdy.
Zamestnanci by mohli dostať aj osobitné bonusy naviazané na produktivitu. Ak by firma vďaka umelej inteligencii dokázala vytvárať viac s menším množstvom ľudskej práce, časť prínosu by sa mala dostať k pracovníkom.
Sociálny systém by sa zároveň mal vedieť automaticky prispôsobiť narušeniu trhu práce. Podpora by sa aktivovala po prekročení vopred stanovených ukazovateľov, napríklad pri prudkom prepúšťaní alebo poklese dopytu po určitých profesiách.
Prístup k AI má byť novým právom
OpenAI predstavuje aj koncept „práva na AI“. Prístup k nástrojom umelej inteligencie by sa mal podľa dokumentu postupne približovať dostupnosti elektriny alebo internetu.
Nestačí však iba bezplatný účet v četbote. Ľudia a malé firmy potrebujú dostatočnú infraštruktúru, prijateľné ceny a vzdelávanie, aby dokázali nástroje skutočne využívať.
Medzi konkrétnymi návrhmi sa objavujú mikrogranty pre podnikateľov, zdieľaná administratívna infraštruktúra a podpora poskytovaná prostredníctvom zamestnaneckých organizácií. Opatrenia majú znižovať bariéry pri vstupe do ekonomiky založenej na AI.
Dokument upozorňuje aj na potrebu výrazného rozšírenia elektrizačnej siete. Výpočtovo náročné modely spotrebujú veľké množstvo energie a dátové centrá by podľa OpenAI mali zároveň prinášať konkrétne výhody miestnym komunitám.
Výkonnejšie modely prinášajú nové riziká
Druhá veľká časť dokumentu sa venuje bezpečnosti. OpenAI upozorňuje na kybernetické útoky, biologické zneužitie aj scenáre, v ktorých by pokročilé systémy konali v rozpore so zámermi ľudí.
Riešením má byť súbor nástrojov na overovanie obsahu vytvoreného AI, sledovanie činností systémov a vyvodzovanie zodpovednosti pri zachovaní súkromia. Najvyspelejšie modely by mali podliehať štruktúrovaným auditom.
OpenAI navrhuje aj pripravené plány na izolovanie problémových modelov. Fungovali by podobne ako reakčné protokoly v kybernetickej bezpečnosti alebo vo verejnom zdravotníctve. Medzi krajinami by zároveň mali existovať spoločné rámce a koordinovaný postup.
Európska únia už paralelne zavádza vlastné pravidlá prostredníctvom AI Actu. Jednou z konkrétnych zmien je povinné označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ktoré sa dotkne aj služieb dostupných na Slovensku.
Kritici vidia najmä vágne sľuby
Dokument sa nestretol iba s pozitívnymi reakciami. Kritici upozorňujú, že OpenAI dlhodobo opisuje umelú inteligenciu ako technológiu schopnú premeniť celú spoločnosť, no pri praktických riešeniach zostáva často všeobecné.
Otázky vyvoláva aj to, či ide o skutočný začiatok politickej iniciatívy alebo o snahu ovplyvniť vlády ešte pred prijatím prísnejších pravidiel. Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman už v minulosti podporoval univerzálny základný príjem.
Firma napriek tomu začala zbierať spätnú väzbu, plánuje workshop vo Washingtone a záujemcom ponúka granty do výšky 100-tisíc dolárov. Vybraní účastníci môžu získať aj kredity na používanie jej rozhrania API v hodnote do jedného milióna dolárov.
